Skokan

Epilóg

„Nečakala som, že vydrží takto pekne potichu počas celého obradu. Hlavne, keď sa každé jedno bábätko pred ním rozplakalo," povedala som so širokánskym úsmevom, pričom som sa nedokázala vynadívať na toho malého fešáka v mojom náručí. Ale keď on bol tak hrozne krásny. S tými veľkými sivými očkami, ktoré zdedil po svojom ockovi. „Má moju veľkú pochvalu."

„Určite si ju veľmi cení," poznamenal Alfie tiež so smiechom, ruka v ruke s Julie. Boli tak nádherný pár. Dvaja šťastní mladí ľudia a viac menej ešte čerství rodičia.

Deň po celom incidente na moste sme sa s Alfiem zišli na káve a všetko si prebrali v pokoji. Obaja sme sa tomu druhému poďakovali za záchranu a on ma potom vzal za Julie. Bolo to ťažké, ale spolu sme jej to celé vyrozprávali. Prvotne sa hnevala, kričala na neho, ale...pochopila. Hlavne keď jej povedal o dlhoch a exekútorovi. Báli sme sa, aby jej to ešte viac neublížilo, no nič také sa chvalabohu nestalo. Lekárom sa podarilo jej tehotenstvo natiahnuť tak dlho, ako to len išlo a maličký Rowan sa napokon narodil až v tridsiatom druhom týždni. A to už mal do budúcna naozaj svetlé vyhliadky. Aj napriek komplikáciám, ktorým sa nevyhol. Bol to ale bojovník a hoci nám dlho robil vrásky a držal nás v strachu, pred troma týždňami si ho mohli konečne vziať domov z nemocnice.

Bude ho síce ešte čakať jedna, či dve operácie, ale prognózy sú dobré. Dve už mal hrdinsky za sebou a ak sa im pri tej nasledujúcej podarí vyriešiť problém s maličkou dierou na jeho srdiečku, bude viac-menej všetko v poriadku. Podľa toho, čo povedali lekári, sú podobné komplikácie u novorodencov v poslednej dobe veľmi časté. A keďže je medicína na takej úrovni akej je, nie je problém správne zasiahnuť. Celý problém spočíval v tom, že kým bol ešte Rowan v brušku, celá vec sa zdala o dosť vážnejšia, než je teraz.

„Veľmi vám to spolu svedčí, Briana. Sme ti obaja veľmi zaviazaní, že si súhlasila. Lepšiu krstnú mamu ani mať nemohol."

„Čo by som pre tohto anjelika neurobila?" Odkedy bol na svete, všetko sa zmenilo. Nebol môj, ale predsa som sa vždy dokázala naozaj úprimne usmiať, keď som ho videla, alebo držala v náručí. Prvé návštevy však boli ťažké, hlavne keď som pri pohľade na neho myslela na svoju dcérku. Nie, ešte stále to neprebolelo, hoci ubehlo pomaly osem mesiacov.

S úsmevom som pritom pozrela na Kevina, ktorému sa ten nový oblek skutočne hodil. Dlho som ho presviedčala, aby si ho na túto príležitosť kúpil a našťastie sa mi to podarilo. Vyzeral k svetu, keď mal na sebe niečo viac nóbl, ako jeho záchranárske oblečenie. Áno...dva mesiace dozadu som sa znova vrátila do práce. Na svoje pôvodné miesto samozrejme. Zjavne ešte nikdy som si každý jeden výjazd neužívala viac. Konečne som bola späť vo svojom živle.

Ako ja, tak aj Alfie sme mali za sebou dlhé hodiny terapií a rozhovorov s psychiatrami a psychológmi. Obaja sme mali nad čím premýšľať a ja som si musela ešte znova zvykať na lieky. Tri mesiace dozadu, som ich však mohla už nadobro vysadiť. Cítila som, že v istom smere prišiel čas a aj napriek ťažkostiam, som sa cítila oveľa lepšie, ako pol roka dozadu. 

„Prídete neskôr na večeru?"

„Nechceme otravovať," povedala som Julie, pričom sme dorazili k ich autu. Síce to trvalo dlho, ale podarilo sa nám vyriešiť problém s exekútorom tak, aby Alfie o nič neprišiel. Kevin poznal skvelého právnika, ktorý to dokázal zjednať na rozumné mesačné splátky. Pritom nejakými financiami pomohli rodičia ich oboch, ale aj ja. Nedalo mi, aby som im niečo nedala. S Kirkom...mali sme odložené peniaze, za ktoré sme pripravovali našu svadbu. Tak som ich dala Alfiemu. Nie priamo, lebo to by aj tak nikdy neprijal, ale zašla som do banky a poslala ich na účet, kam on posielal svoje mesačné splátky.

„Otravovať určite nebudete."

„Prídeme," odpovedal Kevin namiesto mňa. Alfie otvoril zadné dvere a ja som Rowana pobozkala na hlavičku ešte predtým, akoby som ho vložila do autosedačky. Pomaly zatváral očká, takže cestu domov zjavne prespí.

„Ľúbim ťa krpec, na to nikdy nezabudni," zašepkala som mu, pohladil ho po ručičke a potom zavrela dvere na aute. „Tak sa teda vidíme." Alfie s úsmevom prikývol a skôr, akoby sme sa všetci vydali svojou cestou, ma objal. Toľkokrát sa mi ešte poďakoval za záchranu života, no...ja som urobila vlastne to isté. Obaja sme tomu druhému istým spôsobom pomohli k prekonaniu najhoršieho obdobia v živote.

Preto sme aj s Kevinom odchádzali k nemu domov s úsmevmi. Prvotne sme kráčali len tak vedľa seba a rozprávali sa, no keď jeho ruka akosi našla tú moju...neprotestovala som. Zostala som bývať u neho. Bolo to lepšie, ako byť stále sama a utápať sa v žiali. Mala som po boku niekoho, kto chápal mojej bolesti, lebo ju prežíval tiež. A to mi vlastne dokonale stačilo. Lebo hoci to celé ešte stále vidím ako tragédiu, vzišlo z toho aj veľa dobrého, čo ma znova urobilo skutočne šťastnou.

The End   ❤

A prišli sme ku koncu :) neviem kto čakal šťastný koniec, ale...inak to proste nešlo :D obaja si to zaslúžili :3 ❤

Smutná vec ale je, že to takto šťastne vždy nekončí v reálnom živote. To všetko, čo som tu písala o moste, o samovraždách a o ľahostajnosti ľudí, je pravda. Nič z toho som si nevymyslela a preto...preto by som vás chcela poprosiť, aby ste sa nikdy nezachovali rovnako. Nemyslím to teraz tak, že zajtra môžete niekoho vidieť, ako chce skočiť z mosta...  Myslím to tak, aby ste ponúkli pomoc, ak vidíte, že ju niekto potrebuje. Ja viem, že je to niekedy ťažké, nie každý sa zaujíma o ľudí naokolo seba (z časti som taká aj ja sama) ale zas, nikdy nemôžeme vedieť, kedy je niekto na pokraji síl a môže nás potrebovať. 

A hlavne prosím...prosím nikdy ani zo žartu nepovedzte nikomu, aby sa šiel zabiť, alebo niečo podobné. Vo svojom okolí počúvam takéto hlúpe reči až priveľmi často. Vám to možno v tej chvíli príde vtipné, alebo ako dobrý "odpis" ale ten človek, ktorému to hovoríte, si môže vaše slová vziať k srdcu. Nezabudnite, že nikdy neviete, čo sa druhému odohráva v hlave. Niekedy možno skutočne stačia tieto na prvý pohľad nevinné a zo žartu myslené slová, aby ste niekoho postrčili cez okraj priepasti. 

To je asi všetko, čo som chcela povedať :) ďakovať som sa naďakovala už dosť :D aj tak určite viete, že si moc vážim každej jednej hviezdičky a každého komentára, ktorý ste mi zanechali :) ❤

Takže sa majte krásne a užite si leto čo najlepšie :) ❤