Hra osudu

9. časť

Keď sa Trisha prebudila, našla sa vo svojej posteli. Netušila, ako sa tam dostala – ani to, ako dlho spala a čo sa udialo pri Kailovom hrobe. Prečo je zrazu doma? Určite sem sama neprišla. Posledné, načo si pamätala, bola tvár Kailovho vraha, a tá ju teraz primäla prudko sa posadiť.

„Vrah," precedila medzi zuby. Zatriasla sa, sipiac vyschnutým hlasom: „Hriešnik, ktorý za svoje hriechy zaplatí. Daň od neho vyberie iný hriešnik, ktorý už nemá čo stratiť."

Vstala z postele a zmätene chodila sem a ta po izbe, baliac si do brašne veci, akoby sa chystala na výpravu. Tu sa dvere na izbe otvorili a ona sa zľakla, lebo bola presvedčená, že tam uvidí tvár, ktorá jej nedala pokoj.

Bol to však celkom iný človek: mladá žena, ktorú Trisha nepoznala, ale zastretá myseľ jej nedovolila vypytovať sa.

Žena ju chytila za ramená a donútila posadiť sa. „Trisha, sadni si. Upokoj sa."

Trisha jej sprvu nerozumela. Prečo by sa mala upokojiť? Ona je predsa celkom pokojná. Teraz pokojne pôjde a nájde toho, komu patrí obličaj vraha jej manžela.

„Celá sa trasieš."

Až potom si uvedomila, že sa skutočne chveje po celom tele. Cítila sa, akoby bola v polosne – sčasti vnímala, čo sa deje a čo chce urobiť; zároveň však nebola prítomná tu a teraz.

„Trisha!" dievčina ňou zatriasla, aby ju prebudila zo živého sna, lebo sa domnievala, že v ňom uviazla.

Bylinkárka pustila tašku na zem a silno si pošúchala oči. Na rukách jej ostali slzy a až vtedy si uvedomila, že plače. Preniesla lesklý pohľad na spoločníčku a konečne sa jej rozjasnila tvár v znamení, že ju celkom vníma. Medzi očami sa jej ale zjavila zamračená vráska, lebo tú, ktorá s ňou bola v izbe, nepoznala.

Bola nižšieho vzrastu, opálenej pokožky, s krátkymi vlasmi trčiacimi do všetkých strán, čiernej, bielej a oranžovej farby. Akoby už to nebolo dostatočne čudné, mačacie oči neznámej boli rôzne: jedno zelené, druhé modré. Presne také, aké mala Nyra, Kailova mačkolačica. Práve vďaka tejto podobe skrsla Trishy v hlave myšlienke, že je to Nyra, kto pred ňou stojí. Mačkolačica vo svojej ľudskej podobe. Toto poznanie ju na chvíľu primälo zabudnúť na cieľ, kvôli ktorému vstala z postele.

„Nyra," vyslovila jej meno a hoci to nebola otázka, strapaté dievča prikývlo.

„Ty si ma sem priniesla?" spýtala sa, načo Nyra opäť kývla hlavou. „Takto som ťa ešte nevidela." Zadívala sa na podlahu a zmĺkla, čo bolo pre Nyru symbolom, že Trisha sa opäť stráca v myšlienkach.

„Viem, ako vyzerá. Viem, kto zabil nášho Kaila, Nyra," šepkala. „Bohovia mi ho ukázali, zoslali mi tvár mága, ktorý to urobil. Musím ho nájsť."

„A čo urobíš, až ho nájdeš?" Hoci bola Nyrina otázka logická, Trishu zaskočila. Skutočne: čo mala v pláne urobiť, až toho vraha nájde? Bola odhodlaná pomstiť smrť smrťou?

„Opýtam...opýtam sa ho..." zakoktala sa.

„Opýtaš sa ho, prečo zabil Kaila?" skočila jej mačkolačica do reči. „Ten, kto sa zbrojí pomstou, pri odpovediach neustane."

„Ja..., to...," Trisha sklopila pohľad zase k zemi a žmolila si ruky. Nyra, tak ako to mačkolaci vedia, trafila svojimi slovami presne do stredu. Nemôže si nahovárať, že ak jej povie ten vrah nejaký úplne hlúpy dôvod pre vraždu, ona iba prikývne a odíde.

„Ja musím ísť, Nyra," šepla Trisha po dlhšej odmlke, „nedokážem tu len tak sedieť, chcem vidieť tomu človeku do očí a počuť dôvod smrti môjho manžela. Čo urobím potom? Neviem ti odpovedať, určite nie teraz."

„Ten, kto sa zbrojí pomstou," zopakovala Nyra, „pri odpovediach neustane." Narovnala sa a prinútila Trishu, aby jej hľadela do očí, pretože chcela, aby nad jej ďalšími slovami bielovláska uvažovala počas cesty, na ktorú sa chystala vydať:

„Ale ten, kto sa zbrojí zvedavosťou, nakŕmi svoju dušuodpoveďami. Svet je bezodná studnica a my sme iba kvapky vody v nej.Ponúka omnoho viac, než iba odpoveď na otázku, prečo mág zabil Kaila. Ponúkatiež odraz na hladine, ktorý mení pohľad na vec zakaždým, keď doň padne ďalšiakvapka poznania."

Tak dnešná kapitolka je krátka. Zoznámili sme sa s ľudskou podobou mačkolačice a s jej darom hovoriť v metaforách. Niekedy je naozaj ťažké zorientovať sa v rečiach mačkolakov. Nyra je ešte celkom zrozumiteľne hovoriaci zástupca svojej rasy. 

Nabudúce sa dozvieme, čo sa Teodorovi prihodilo v Lese posledného plaču a stretne sa s jednou dávnou priateľkou, s ktorou sa vynorí aj kvapka spomienok.