Hra osudu

Epilóg

Alvarionom otriasali bujaré oslavy. Iba pár dní po pohrebe zosnulého kráľa priviedla rada starších pred alvarionský trón jeho následníka. Keď princovi v ten deň sadla na hlavu koruna, stal sa Teodorom, kráľom alvarionským. Poklonila sa mu rada starších, šľachtici i prostý ľud. Mágovia boli spokojní, že na tróne vidia mága – nemágovia sa zaradovali, keď Teodor tituloval Trishu, ženu bez magickej sily, za svoju kráľovnú. Uctiť si ich prišli aj panovníci či vyslanci z okolitých zemí, s ktorými Alvarion udržiaval priateľské vzťahy. Medzi hosťami sa mihali tváre bledej šľachty z El Peténu, z Mareneru, zo Zeme dračích lordov i z Lioru; prehliadnuť sa nedala opálená pokožka princov Púštnych zemí. A keďže Avlarion blízko susedil s elfskými ríšami, na korunovácii kráľa magického kráľovstva sa ukázali aj zástupcovia elfských národov.

Veru, bola to veľká udalosť. Veľká udalosť pre svet, pre Avlarion – no najväčšia pre Teodora s Trishou. Šli do toho spoločne a so slovami, že bok po boku všetko zvládnu. Keď však stáli pred všetkými tými ľuďmi, ktorí im prišli vzdať úctu a popriať šťastie pre Alvarion, obaja pocítili bodanie neistoty a nervozity. Bolo to také veľké, obrovské, že občas pochybovali, či to zvládnu. V okamihoch pochybností im Alesa s radosťou pripomenula, že ich láska prežila aj smrť a v porovnaní s tou je koruna Alvarionu iba zlomkom tiaže.

„Nemyslíš, žeby o tebe mali vedieť?" spýtal sa medový hlas jasnovidky. Otázka, ktorú Alesa položila, patrila Nyre. Aj tá sa totiž prišla pozrieť na najšťastnejšiu dvojicu Alvarionu. Prešli si mnohým a predsa teraz stáli a usmievali sa na davy ľudí, ktorí im prišli vzdať hold.

„Nie," pokrútila hlavou Nyra, „nebudem oživovať minulosť."

„Prečo si to nepriznáš," usmievala sa Alesa, „zamilovala si si ich, aj keď si bola iba dozorcom v ich väzení. No na tom nie je predsa nič zlé. Tých dvoch si je ťažko nezamilovať." Zhodnotila a obzerala sa k žiariacej dvojici, no keď vrátila pohľad späť k Nyre, už tam nebola. Stratila sa presne tak, ako to mačkolaci robia, no Alesa si bola istá, že nie raz jej pozornosť zablúdi k Alvarionskému páru.

Nie iba Nyra bola tichý pozorovateľ, bol tu ešte jeden, no toho nik neodhalil. Bol priďaleko nato, aby ho Alesine jasnovidecké oko zahliadlo, bol priďaleko nato, aby ho mágovia mohli vycítiť a mal na sebe prazvláštnu ochranu.

Tým schovaným pozorovateľom bol Samael. Sedel v kúte akéhosi hostinca a hľadel do čaše s vodou. Sledoval ako sa jeho nenávidený brat stáva kráľom, ako mu pokladajú na hlavu korunu, ktorá mala byť jeho! Ako sa usmieva a teší z vlády, ktorá mu vôbec nemala patriť!

Zlostne buchol dlaňou po stole a nenávistne precedil cez zovretú čeľusť: „Užívaj si kým môžeš Teodor, precíť si ten pocit moci a bezpečia a užívaj si ho, aby ťa o to viac bolelo, keď ti to všetko vezmem!" Zlovestne sa usmial a jeho oči nabrali vražedný lesk. „Ešte nie je koniec. Je to iba začiatok tvojej krátkej vlády a rýchleho pádu."

„Pane, našli sme ho!" šepol jeden zo Samaelových verných mágov, keď pribehol ku jeho stolu. „Našli sme toho člena Deviatich dračích lordov, San Petrova. Je bohužiaľ už mŕtvy."

Samael sa spokojne napriamil: „A ten náš San Petrov, mal nejakých príbuzných?"

Mág pokrútil hlavou.

„Myslím, že viem, kde započnú naše prvé kroky proti Alvarionu." Prezradil samoľúbo Samael a díval sa na hladinu pohára, kde pred chvíľou videl brata. „Ani o tom ešte nevie a už sa jeho vláda chýli ku koncu. Úbohý Teodor, zasiahneme ho z miesta, z ktorého to nikdy nebude čakať." Odpil si z tekutiny v čaši. „Zem Deviatich dračích lordov totiž ponúka nepríjemné zbrane." Elegantne sa postavil a vykročil z hostinca. Už znova nadobudol svoj mrazivý pokoj a jeho myseľ spriadala neskutočné množstvo ciest a plánov, ako dostať Alvarion do svojich rúk a zároveň sa pomstiť svojmu bratovi.

Tadá! Máme hotovo! Príbeh je naozaj ukončený, i keď slovíčko naozaj je v tomto prípade predajná deva, pretože Samael je stále na slobode a spriada zlé plány proti Alvarionu. Avšak toto je už otázka iného príbehu. Hra osudu rozprávajúca o dvojici zaľúbencov, ktorých láska prežila aj smrť je u konca. Sledovali sme ich strastiplné kroky, pochovali Kaila, vzdali hold bývalému kráľovi, zahrali si osudovú hru s bohom a dopriali si posledné chvíľky na ich korunovácii :).  

Teraz nám už ozaj neostáva iné, iba "zavrieť knihu" a nechať Trishu s Teodorom, aby zaujali svoje miestečko v našom srdiečku. Nech sa radujú a tešia, no a my s nimi.