Mafia Vengeance

#26

Pomaly som otvorila očné viečka, len aby ma bolestivo stlačili. Z ľavého ramena sálala pálčivá bolesť. A z mojich úst odišlo kňučanie. Bola som v jeho izbe.

Nebol v miestnosti. Pozrela som sa dole a nebola som vo svojom predchádzajúcom oblečení, namiesto toho som mala oblečené voľné čierne saténové nočné šaty.

(kto ma prezliekol? )

Táto myšlienka ma okamžite opustila. Keď som sa dotkla hrudníka, len aby som od bolesti zasičala . Šaty som si mierne stiahla z ľavého ramena, až mi na očiach bolo vidieť obväz. Mierne som sa ho dotkla len, aby som pocítil ostrú bolesť. V mysli sa mi vynárali spomienky na včerajšok. Jungkook pokračoval v značkovaní svojho mena na mojej koži. Bolesť bola taká veľká, že som omdlela.

Videla som svoj odraz v zrkadle, na tvári  boli odtlačky jeho facky. Na mojich zápästiach a členkoch boli tmavo červené a modré modriny manžiet. Cítil som bolesť v moje kolená, keď som sa postavila  na kolenách som uvidela obväz. Potom moje oči dopadli na obväz na mojej hrudi.

Chcel som zoškrabať jeho meno z mojej kože. Ale nedokážem ani poriadne pohnúť ľavou rukou alebo ramenom bez toho, aby som cítila neznesiteľnú bolesť.

Je to monštrum. Ako by mohol byť niekto taký krutý, nemá právo ma označovať ... zmenil ma na obyčajný majetok. Čo chcel dosiahnuť tým, že ma označil. Porušil ma. Cítil som sa znechutený. Nikdy som teda nikomu neubližovala, prečo mi to robí.

Videla som na bočnom stolíku podnos s jedlom spolu s liekmi proti bolesti a pohárom mlieka. Sadla som si a zjedol všetko, pretože som sa cítil taká slabá potom som ležala na posteli a slzy mi tiekli po tvári.

Ako sa môže stať môj život týmto? Patetické na milosť a nemilosť príšery.Nikto sa nenarodil zlý, čo sa mu stalo, že sa stal takýmto a spôsobuje mi toľko bolesti. Keby takto pokračoval, potom ma asi jedného dňa zabije.

Jk pov:

Minulosť ......

Luci: K-Kookie Chcem zjesť našu obľúbenúuuuuuu   peknú tortu    naposledy prosím.

Jk: Nehovor naposledy, Luci. Budeme to jesť každý deň, keď budeš chcieť.

Luci: Nie kookieee, nemáme veľa času.  Doktor  povedal. Že sa o
podobám na mamu a otca. A teraz som hladná kookie kúp mi nejaké jedlo proooosim.

Slzy mu tiekli po tvári počúvaním slov jeho sestri. V tom okamihu sa cítil tak bezmocný, že držal svoju sestru za ruku a bozkával to, a tiež jej bozkával čelo, obe oči a líca, a ona sa zachichotala, ale nevedel, že je to naposledy ........ a odišiel z nemocnice, aby splnil želanie svojich sestier.

Prítomný .....

Ten koláč vrátil tieto spomienky.

Toto som nemal robiť. Jej slzavá tvár mi prišla na myseľ. Potrebuje jemnosť a mne takéto emócie nie sú známe. Je stvorená pre lásku a ja som poznal iba silu, moc a autoritu. Je krehká a ja som beštia. Táto spoločnosť ma takto urobila. Tam, kde spala na mäkkej posteli, som spal na mieste. Kde jedla zdravé jedlo .. Ja som jedol iba zatuchnutý chlieb. Tam, kde mala všetko, som musel tvrdo pracovať, aby som si zarobil tam, kde som dnes. Môj svet je pre ňu krutý a tvrdý.

Chcela mi utiecť. Nenechám to dôjsť. Nezaujíma ma, za akých okolností som si ju vzal. Teraz je však mojou manželkou. Teraz ku mne patrí. Zostane so mnou navždy buď z vlastnej vôle, alebo silou. Nenechám ju ísť ... Nikdy ....

Neplánoval som ju označiť značkou. Ale stlačila gombíky môjho hnevu. Už som sa kvôli tomu koláču nahneval. A potom ma jej výsledok úteku, otroka a majetku všetkého toho hovna len nasrala.