Mafia Vengeance

#47

Bola úplne pohltená hlbokými myšlienkami, keď sa po miernom zaklopaní otvorili dvere do jej izby. Trochu sa jej uľavilo, keď si myslela, že to bolo jej jedlo, ktoré priniesli buď Jess alebo Eli, ale na jej úplné zdesenie. Neboli to oni, ale on, ktorí stáli pred ňou. Bol to jej takzvaný manžel Jeon Jungkook, ktorý v rukách držal tácku s jedlom spolu s liekmi.

Keď uvidela, kto to je, všetka krv odtekala z jej systému, vďaka čomu jej pokožka zbledla ako ľad. Náhle sa postavila a prešla na druhú stranu miestnosti.

Videl ju, ako sa jej oči rozšírili od strachu, keď ho znova uvidela vo svojej izbe. Jediné, čo chcel v tej chvíli urobiť, bolo držať ju v objatí a vziať jej všetku bolesť preč. Potichu zavrel za sebou dvere a podnos s jedlom položil na odkladací stolík v posteli.

Bol trochu šťastný, že dnes ráno nemala záchvaty paniky po tom, čo ho videla vo svojej izbe, bol to jeho prvý úspech, ale stále je čo dosiahnuť. S jemným úsmevom pozrel na ňu, ktorá sa pokúšala skryť v stene.

Jk: Nešla si dole na raňajky, tak som ti to priniesol sem.

S tým povedal, že sa na ňu úprimne usmial a opustil miestnosť. Aj keď si chcel sadnúť vedľa nej a sám ju kŕmiť, ale nie je vhodný čas.

Nechápala jeho také správanie, aj keď sa na ňu jemne usmieval, videla iba jeho zlý úškrn. Jeho tento spôsob nebol pre ňu stráviteľný. Určite niečo chystá. Kvôli všetkému, čo sa jej stalo, nemohla myslieť na rovinu, skôr sa snažila myslieť ako on, čo je pre ten jej malý naivný mozog nemožné.

Potom neprišiel do jej izby, ale radšej ju pomocou kamier sledoval, ako  raňajkuje z obrazovky monitora. Sleduje ju od rána, pretože sa bál, že by sa mohla pokúsiť znova si ublížiť. Ale doteraz neurobila nič podozrivé, čo len naznačuje, že je teraz pri svojich zmysloch.

Dr. Jennifer prišla navštíviť Giu  a už pri pohľade na nu vystrašenú formu vedela, že niečo určite nie je v poriadku. až doteraz dovolila iba Dr.Jennifer priblížiť sa k nej. Dr. Jennifer sa jej opýtala, ako strávila deň a nech urobila čokoľvek. Ale zakaždým, keď Gia zostane ticho, použije pero na zápis do zošita s jedinou odpoveďou. „v poriadku“

'' Prišiel! „

Doktorke Jennifer stačilo vedieť, o kom hovorí. Skúšala sa jej spýtať viac, ale Gia nenapísala nič iné. Čo však prekvapilo mladého lekára, bolo to, že Gia nemala záchvaty paniky, keď o ňom hovorí, a je to dobré znamenie pre jej zlepšenie.

Dr.Jennifer potom konfrontovala Jungkooka, aby sa ho spýtala na udalosti, ktoré sa udiali za posledných 24 hodín, a na jej prekvapenie jej všetko povedal pokojne. Bola trochu v šoku, keď vedela, že Gia sa o také veci pokúsila, ale bolo normálne, že človek v jej stave takto uvažoval. Po vypočutí úplného scenára prehovorila.

Dr. Jennifer: Stále si myslím, že by si mal naďalej od nej ďaleko.

Bola prerušená Jungkookovim drsným hlasom.

Jk: Viem, čo robím, páni doktorka.

To stačilo na to, aby mladý lekár mlčal, s miernym prikývnutím, ktoré lekár opustil.

Bolo takmer jedno ráno, Gia sa chystala ležať na posteli, keď sa dvere jej izby škrípali, nedokázala rozoznať postavu, o koho išlo, ale keď sa osoba priblížila a zasiahlo mesačné svetlo jeho črty, prestala dýchať.

Jungkook stál blízko postele. Nechcel ju vystrašiť v túto nočnú hodinu, ale tento nepokoj a to, že si opäť ublížila, ho nenechali upokojiť.

Jk: Musíme sa porozprávať!

Keď mala oči na jeho zranenej ruke, nedokázala zaregistrovať jeho jediné slovo, prudko sa nadýchla. Zatiaľ ju za tento jej čin nepotrestal. Je tu, aby ju potrestal?

Bola v jej vlastnom svete, keď ju chytil pri pohľade na jeho ranu. Okamžite pochopil, na čo myslela. Bála sa, že ju za tento jej čin potrestá. A to bolo pre neho tiež potrebné. Nakoľko to nechcel urobiť, nemôže si pomôcť. Musí ju konfrontovať s touto témou a dať jej jasne najavo, že už nebude musieť čin ako je tento.

Jeho črty a vystupovanie sa zmenili na nahnevané a pochodoval k nej. Keď videla, ako sa jeho črty menia na tmavé, náhle vyskočila z postele a držala svoje chvejúce sa ruky vo vzduchu, dlaň smerovala k nemu, naznačujúc mu, aby prestal. Ale neprestal, až kým od nej nestál na dĺžku paží. V očiach sa jej začali tlačiť slzy. Oči mu zmäknú, ale nedal to najavo. Prehovoril pokojným výhražným hlasom.

Jk: Prečo si to urobila?

Pri každom kroku, ktorý urobil, urobila dva kroky dozadu. Slzy rozmazali jej videnie a jej telo sa začalo chvieť. V jej mysli sa odohrávala iba jedna vec.

Urobí to znova ...

Keď jej chrbát narazil do steny, zdesene zalapala po dychu. Stál vo vzdialenosti paže od nej, bola vystrašená z rozumu.

Jk: Zase si ublížiš?

Spýtal sa tentokrát normálnym hlasom, akoby hovoril s dieťaťom. Ale bola  inde v tranze čakala na jeho ďalší pohyb a trasúcimi sa rukami začala zakrývať jej telo, akoby jej roztrhal šaty. Škytavka začala opúšťať jej vysušené hrdlo.

V okamihu, keď sa jej červené slzavé oči stretli s jeho, zem pod ním zmizla v popol. 

Máme novú kapitolu dúfam, že s páči posledné kapitoly bude také kľudne? Neviem to opísať však uvidíte sami.