Mafia Vengeance

#44

Noc nesie v jej prítomnosti určité ticho. Aj mesiac bol skrytý za najtemnejšou z oblakov. A v tejto temnej hlbokej tichej noci sa snažila hľadať samú seba.

Bolesť bola jediná vec, ktorú cítila. Zbavený akýchkoľvek pocitov.

Jedinou vecou v jej mysli v nepretržitom cykle bola otázka, na ktorú nedostávala nijakú rozumnú odpoveď.

Prečo ja?

Prečo sa jej všetky tieto veci stali, aká bola jej chyba. Čo kedy urobila, aby si zaslúžila takúto krutosť. Prečo práve ona. Prečo bol jej život zničený, prečo nemohla vidieť v sebe žiadnu nádej. Prečo sa nedokázala zachrániť.

Prečo?

Odpoveď, ktorú dostane zo svojho svedomia, bude vždy rovnaká. Bolo to napísané v jej hviezdach. Bolo to v jej osude. Malo to tak byť, tak sa aj stalo. Čo proti tomu môže urobiť, nemôže proti tomu bojovať a ani to nezastaví. Čo teda môže robiť?

Akceptovať to!

Nikdy! Nikdy neprijme takú krutosť, také mučenie a nenávisť. Ona to neprijme. O tom všetkom chcela uvažovať ako o rozumnej osobe.

Čo je príčinou jej utrpenia? Bolo celkom zrejmé, že to nebolo nič iné ako Jeon Jungkook.

Jej manžel, ktorého nakoniec prijala alebo dokonca už aj prijala. Namiesto toho, aby ju uniesol, týral, týral, označoval. Stále bola taká zhovievavá. Bola pripravená mu dať šancu. Prijala ho. Keď všetko pomaly padalo na svoje miesto. Tak prečo jej to urobil. Prečo jej zobral poslednú nádej. Čo však teraz zostalo?

Nič!

Každý človek má hranicu výdrže, po ktorej človek dosiahol svoj bod zlomu. A pre ňu už bola zlomená.

Čo jej zostalo? Nič! Teraz je z nej úplne zlomený človek.

Teraz už nemala čo stratiť. Vzal jej všetko. Jej rodina, jej sloboda, panenstvo, hlas. Nezostalo nič, podarilo sa mu urobiť ju, svojím majetkom.

Vec!

Len číra vec, hračka, jediný rozdiel je v tom, že táto hračka môže dýchať. Táto hračka mala kedysi pocity, ale teraz je zo všetkých otupená emócie.

Život?

Čo je zmysel života? Raz to počula od matky, keď sa jej spýtala. Odpoveď, ktorú dostala od svojej matky, je v jej spomienkach stále krištáľovo čistá. Matka jej to povedala.

,, Zmysel života je jednoduchý a dá tvojmu životu zmysel. "

Keď teraz uvažuje o tejto myšlienke, aký je jej zmysel života teraz? Odpoveď, ktorú dostala, bola prázdna. Znamenalo to, že jej život nemal teraz žiadny význam?

Aký má potom zmysel žiť?

Čo jej v tomto živote zostalo? Nič! Teraz je iba zajatkyňou vlastného života.

Vždy bola vtákom slobody, neznášala koncept klietky v krásnom vtáky. Teraz je však na mieste týchto vtákov v klietkach.

Čo môže teraz robiť? Nemá zmysel jej života, vnútorne je už mŕtva, tak prečo nedostať slobodu aj fyzicky.

Nemyslela na rovinu a bola úplne depresívna. Nemala správny duševný stav. A v tejto situácii boli všetky racionálne myšlienky na vrchole jej mysle.

S odhodlaním v očiach opustila svoju izbu. Všetci spali, akoby boli tri hodiny ráno. Pomalými a stabilnými krokmi vošla do kuchyne. Oči jej dopadli na objekt, ktorý hľadala.

Ostrá čepeľ noža bola lesklá, nehrdzavejúca. Cítila sa šťastná.

Nakoniec si myslela, že bude zbavená všetkých starostí.

S trasúcimi sa rukami chytila ostrý predmet a hľadela na neho najdlhšie. Prehovoril tichý hlas z jej mysle. Nerobiť to. Toto nie je cesta von. Potom je silnejšia. Ale ona tieto myšlienky odmietla tak rýchlo, ako to prišlo.

Držala nôž smerom k zápästiu a všetky spomienky sa jej blýskali pred očami ako víchrica.

Usmievavé tváre jej rodičov, jej šťastné dni slobody. Dni, ktoré strávila v tomto väzení, sa jej pred zavretými očami blýskali veselé, smutné chvíle.

Nakoniec ukončí túto biedu. Oči mala zatvorené. Z očí jej tiekli slzy, zatiaľ čo na tvári sa jej nachádzal krásne pokojný úsmev.

S ostrým dychom jedným pohybom rýchlo prudko pohla s čepeľou.

Ale!

Necítila nič, prečo? Je príliš otupená, aby vôbec cítila túto bolesť. Nie! Potom ... prečo necítila žiadnu bolesť.

Pomaly otvorila oči a to, čo uvidela, spôsobilo, že jej dych nestály a srdce bilo v nestabilnom tempe.

Jej zápästie bolo pevne zovreté. A ruka, ktorá jej držala zápästie, bola celá krvavá. Až príliš dobre vedela, komu táto ruka patrí. Pretože to boli rovnaké ruky, ktoré ju držali. Túto prítomnosť poznala až príliš dobre.

Začala hyperventilovať. Jej myseľ to neregistrovala ako realitu. Bola to celá jej fantázia, ktorú si myslela. pohybovala perami, akoby si pomaly šomrala pre seba, že to nie je skutočné, ale nebolo počuť jediný hlas. Cíti, že dostala záchvat paniky.

Pokúsila sa oslobodiť od zovretia, ale bolo to pevnejšie, s malým zasyčaním zdvihla zrak a prestala sa pohybovať. Jej boj sa zmocnil.

Pred ňou stál jej manžel Jungkook . Oči sa jej rozšírili a strach bol zjavný v jej postoji, keď si uvedomila, že to nebola žiadna predstava, že to je skutočnosť.

Výraz jeho tváre stačil na to, aby sa jej záchvat paniky ešte zhoršil. Na spánku sa jej vytvorili potné korálky a zrazu nemohla dýchať. Pokúsila sa nadýchnuť kyslíka, ale nebolo to na nič. Skúšala dýchať, ale nič.

Chcela pred ním utiecť. Toto monštrum, všetky hriechy, ktoré s ňou urobil, sa jej blýskalo pred očami. Bola vystrašená z rozumu a myslela na možnosti, prostredníctvom ktorých by jej mohol ublížiť. Kvôli tomuto jej kaskadérskemu kúsku.

Z dôvodu menšieho príjmu kyslíka sa jej zakalilo videnie a myseľ prestala pracovať. Už mala omdlieť. Ale....

Ľudia pomaly sa blížime k 10k čo si strašne vážim neviete si prestavať ako sa z tohto teším ❤️.Dostala som taký nápad,že kebyže dáme tých 10k tak by som sa vám odhalila čo vy na to a btw prepáčte za chybí .❤️❤️❤️❤️💕💕💕💕✨✨✨✨