Mafia Vengeance

#21

Zaťal ruky v päste a zaťal zuby.

Jk: Nehovor také veci. Moja manželka nie je kurva!

Gia: Manželka?

Zľahka som sa zasmiala, teraz som jeho manželka. Prečo mi potom naposledy neveril, keď sa to stalo. Namiesto toho mučil mňa a môjho otca.

Ďalej som už nič nepovedala a išla do svojej izby. Vošla som rovno do sprchy, aby som zmila  znechutenie toho parchanta, zostala som tam nevedno ako dlho. Vyšla som a prezliekla som sa do voľnej košele, ktorá mi siahala po stehná. Cítila som sa vyčerpaná a ležala som na posteli.

Chcelo sa mi plakať, ale zároveň sa mi nechce plakať. Cítila som silné bolesti hlavy. A tie udalosti mi neustále krúžili v hlave.

Bola polnoc a spánok nebol v mojej blízkosti. Moje srdce bolo tažké, cítila som sa ako v klietke. Chcela som odstrániť túto bolest zo srdca.

Išla som do kuchyne a vytiahla flašu vína. Nikdy som nebola človekom, ktorý pije. Ale práve teraz som to chcela. Vzala som tú flašu so sklom. A išla do knižnice, pretože sem nikto neprišiel.

Sadla som si na zem a naliala si víno. Bolo to trpké, tekutina ma pálila v krku, ale stále som pila, až kým neostala iba polovica flaše.

Cítila som l'ahkú hlavu, zdá sa mi, že všetky veci sú dve. Cítil som za sebou prítomnosť. Pozrel som sa späť a uvidela som krásne lesklé čierne čižmy. Počkaj, niekto má na sebe tie čižmy. Krčila som krkom hore, aby som danú osobu uvidel. Bol to Jk.

Jeho prítomnosť bola nemá , ignorovala som ho a pokračovala v pití, ale flašu mi vytrhol. Zadívala som sa na neho.

Gia: Vráť mi to. * čkanie *.

Jk: Čo tu robíš?

Gia: Nemôžeš * štikútať * vidiet, že som opiitaa. * čkanie *. Nechaj ma osamote - * štikútanie *.

Jungkook si povzdychol a prikrčil sa, odvrátila som sa, takže teraz bol otočený k mojim chrbtom. Zakričala som, ked ma zobral v svadobný štýl, sadol si na gauč a položil ma na l'avé koleno.

Y/n: Vydesil si ma * škytavku * mňa.

Zachichotala som sa. Točila sa mi hlava, ale potom mi oči pristáli na rukách, jeho prsty boli pomliaždené. Držím jeho veľké ruky v mojom malom a spýtam sa.

Gia: Ako velmi sa to stalo?

Jk: Nič sa nestalo.

Potom som si spomenul, že zbil Johna.

Potom sa naklonil a pobozkal môj spánok a pohltil ma objatím, jednou rukou na mojom páse a druhou vo vlasoch. Nerobila som ťažkosti, potrebovala som to. Bolo mi tak teplo a ja som cítila v bruchu motýle. Moje štikútanie utíchlo.

Jk: Povedz mi Gia, čo urobil? Bolí ťa niekto kde?

Pozrela som sa mu do očí a boli plné obáv. V očiach sa mi začali tlačiť slzy. Ked sa mi tie udalosti mihli do očí.

Gia: Ale ty mi neveríš.

Držal ma pevne a hovoril blízko môjho ucha.

Jk: Verím ti, zlatko.

To je všetko, čo mi stačí, aby som mu povedala, čo sa stalo.

Gia: - pokúsil sa ma pobozkať, ale ked som sa bránila, dal mi facku.