Mafia Vengeance

#38

Na oblohe jasne svietilo slnko. Izba bola osvetlená, tma bola úplne zmiznutá pomocou jasných lúčov slnečného žiarenia. Vtáky štebotali na strome. Vonku bolo všetko pokojné, neznáme z búrky, ktorá sa rozpadne v niečom svete.

Jungkook sa v spánku trochu pohnul. V okamihu, keď vyšiel zo svojho spánku, okamžite zavrel oči kvôli úderom slnečných lúčov. Upravil si zrak a niekoľkokrát žmurkol, ale privítala ho silná vlna bolesti hlavy, zastonal. V bolesti to bolo také silné, že prvých pár sekúnd nedokázal pochopiť, čo sa deje alebo čo sa vlastne stalo. Ruky zvieral pri hlave a pomaly a postupne začal otvárať oči, ale znova pocítil ostrú bolesť.

Jk: Čo to kurva......

Po chvíli, s veľkými ťažkosťami, dokázal otvoriť oči, zostal tam a pri masáži hlavy pocítil veľkú bolesť v celom tele, zavrel oči a pokúsil sa spomenúť si, čo bola presná príčina jeho bolesti hlavy. Ale nedokázal zhromaždiť svoje spomienky na včerajšok, bol frustrovaný a udrel päsťou na posteľ.

Znova zatvoril oči a pokúsil sa spomenúť si na svoje spomienky, ale okamžite ich znova otvoril, keď začul záblesk trýznivého výkriku niekoho a jeho tvár sa formovala do strachu. Nie kvôli kriku, ale kvôli hlasu. Ten hlas poznal tak dobre. A jeho hlava automaticky zaklapla na druhú stranu postele. Oči sa mu rozšírili na scéne pred ním.

Na posteli s ním ležala osoba, presnejšie dievča, ktoré bola zakryté plachtami. Z plachiet, ktoré mala na zápästí priviazané k čelu postele, bolo vidno iba  vlasy. Jej zápästia boli fialovomodrej farby a krvácali.

Hrdlo mu zrazu vyschlo. Dýchal plytko. Na hlave sa mu začali objavovať potné korálky. V hrdle sa mu začala vytvárať hrčka. V jeho hlave sa odohrávala iba jedna otázka (ako). Veci, ktoré mu jeho myseľ hovorila, boli neprijateľné. Keď sa priblížil k plachtám, v jeho žilách sa začal plaziť strach. Pomaly a postupne odstraňoval plachty z tváre dievčat, ale jej husté vlasy jej zakrývali tvár.

Pomaly s trasúcimi sa prstami jej odstránil z tváre pramene vlasov. To, čo však uvidel, ho na jeho mieste zamrazilo nebol nikto iný ako Gia. Niekoľkokrát zažmurkal, pretože to považoval za svoju halucináciu. Keď mu však došlo na realitu, potkýnal sa späť a pri tom spadol z postele kvôli tomu plachta, ktorá ich oboch zakrývala, padala spolu s ním na zem.

Druhým však jeho oči dopadli na telo, ktoré ležalo na posteli. Mal pocit, akoby sa jeho svet zastavil. Zrazu sa cítil dusený a nemohol dýchať. Jeho oči sa nehýbali od tela ležiaceho v bezvedomí na posteli. Oči mu začali slziť, keď videl jej stav.

Ležala a nehýbala sa, nedokázal pochopiť, že dýcha alebo nie. Jej zápästia krvácali, rovnako ako čelo, jej pery boli opuchnuté a spodná pera bola poprsie z bočnej strany na tvári boli odtlačky prstov, na ramenách mala ostro červené modrasté stopy po zuboch, bolo to ako naštvané uhryznutie. A jej krk bol úplne modrý, akoby ju niekto udusil na smrť. Jej kľúčna kosť a hrudník boli úplne vyplnené tmavofialovými fľakmi. Neboli ako sústa z lásky, ale skôr ako zlostné sústa. Na jej stehnách boli nahnevané stopy po rukách a medzi jej stehnami bolo veľa krvi a jej ženstvo bolo úplne krvavé.

Neznáme pre neho, pár kvapiek sĺz mu padlo na líca a pocítil na tvári pálčivú bolesť. Vtedy zistil, že plače. Stále bol v opare popierania. Nechce túto realitu prijať. Nechce prijať svoju krutosť. Ako mohol urobiť také zlo čistej nevinnej duši. Ako to mohol urobiť svojej vlastnej manželke. Vina mu udrela do srdca plnou silou.

S roztrasenými nohami sa postavil a pomaly kráčal k posteli. Opatrne si sadol vedľa nej a odviazal jej zápästia. Padali po stranách. Takto nevydržal na ňu pozerať, zobral si tričko z podlahy a zakryl ňou jej telo a potom obliečky položil na jej drobný rám.

Už takmer dýchala, otočil sa k nej chrbtom. Jeho postava sa triasla a slzy boli nezastaviteľné, po prvýkrát za všetky tie roky sa cítil tak bezmocný.

S trasúcimi sa rukami vzal telefón a zavolal Taehyung. Na telefóne.

Taehyung: Neopováž sa povedať, že ma potrebuješ. Som na svadobnej ceste. Takže neruš, ahoj.

Taehyung sa chystal zavesiť telefón, ale zastavil sa vo vzduchu, keď začul Jungkookove vzlky.

Jk: J-ja..... G-gia...

Taehyung: Čo ???

Jk: P-poď domov.

S tým Jungkook ukončil hovor a zložil, potom zavolal osobnej pani doktorke Jennifer, ktorá zvykla vybavovať všetky lekárske práce ich mafie. Prikázal jej, aby bola v dome za tridsať minút.

Jeho oči opäť pristáli na jej zlomenom ráme a v hlave mu začali blikať spomienky na minulú noc. Jej plač, jej krik, jej bolesť a jej uplakané oči spôsobili, že sa jeho srdce bolestne zaťalo v jeho hrudi. Prosila ho, aby prestal, ale on ju poškvrnil, ukradol jej cnosť. Jeho démonická krutosť je na jej tele vytlačená vo forme modrín.

Plachty boli pokryté jej krvavými škvrnami.Jeho vlastný člen bol pokrytý jej zaschnutou krvou.

Nemohol zastaviť svoje kvílenie, skĺzol po stene a rozplakal sa ako chvejúci sa dieťa. Srdce ho bolelo nad jej stavom, cítil sa znechutený svojím vlastným ja. Rukami ho chytil za vlastnú hruď, kde je jeho srdce, a stlačil ho, aby sa zbavil bolesti.

Ako som jej to mohol urobiť, ako som ju mohol takto poškvrniť. Ako by som mohol....

Jk: OH BOŽE!!!!!

Kričal ako zranené zviera

Jk: AHHHHHHHHHHH !!!!

Kričal, zatiaľ čo sa chytil a ťahal za svoje vlasy, kričal, zatiaľ čo rozbíjal päste o podlahu. V celom kaštieli bolo počuť jeho mučivé kvílenie.

PRAJEM PEKNÉ ČÍTANIE.