Mafia Vengeance

#45

Sedel blízko u krba, keď uvidel postavu siluety, ako v túto nočnú hodinu vystupuje zo schodov.

Najprv si myslel, že je to votrelec, ale táto silueta bola  žena. A keď svetlo odrážalo rysy tejto osoby, zamrzol na jeho mieste.

Pretože táto žena nebola iná ako Gia, pohybovala sa stabilnými krokmi, aby nikoho z ich spánku nezobudila. A z nejakého zvláštneho dôvodu sa cítil šťastný, keď ju videl vychádzať zo svojej izby.

Celý ten čas ju videl iba vtedy, keď v noci tvrdo spala. Vždy, keď spí, navštívi jej izbu a bude celú noc prezerať pohľad na jej ospalú formu. Pretože to je jediná možnosť, kedy mohol zostať vedľa nej.

Pomaly sa presunula smerom do kuchyne bez toho, aby si všimla jeho prítomnosť, za čo bol veľmi vďačný.

Potichu ju nasledoval do kuchyne a skryl sa za dvere pozorne ju pozorujúc zďaleka.

Ľahko mohol povedať, že niečo hľadala. Prvé, čo mu napadlo, bolo, že mohla byť hladná.

Ale keď ju videl ako sa sadista usmieva pri pohľade na nôž, všetka krv mu vytiekla z žíl a tvár zbledla.

Nie, to nemôže urobiť!

Hovorila mu to myseľ, ale jeho inštinkty hovorili iný príbeh. Keď uvidel, že v tom čase zavrela oči, vedel, že to urobí.

Strach mu hlodal v srdci. Mal pocit, že mu v tej chvíli niekto vezme život. Na čele sa mu tvorili potné korálky len pri pomyslení na to, čo bude robiť. Bolo to, akoby niekto holými rukami roztrhal jeho srdce od tela.

Nezvládol ani myšlienku, že by ho opustila. Potom, ako ju napadlo, že by sa mu vzala. Nedopustí, aby sa to stalo. Prečo vôbec uvažuje o takom absurdnom čine.

Vedel, že jej stav je chúlostivý po psychickej aj fyzickej stránke, nemôže ju len tak prinútiť, aby silou mocou pochopila, že jej konanie je nesprávne. Ona to nepochopí. Musí ju zvládnuť psychologicky.

S chodiacim srdcom a stabilnými krokmi sa k nej priblížil, keď zdvihla nôž a podrezala jej zápästia, bol dosť rýchly na to, aby držal zápästie, kde sa chystala porezať. Pri tom dostal hlboký rez do hornej časti ruky. Od bolesti ustúpil, ale nevyslovil jedinú vetu.

Po minúte alebo dvoch, keď otvorila oči, uvidel, ako boli jej výrazy tváre najskôr zmätené, ale potom sa zmenili na hrôzu.

Videl, ako sa jej pery hýbu, akoby si pre seba mrmlala, že je to jej predstavivosť. Ale nebolo počuť ani jeden hlas. V tom prchavom okamihu si myslel, že sa jej nemal ukázať. Ale potom by bola úspešná v zabití. Jednoducho to pre neho bola situácia „urob alebo zomri“.

Jedného dňa sa jej musí ukázať. Nemôže pred ňou len zostať celý život skrytý. Musí sa potom ukázať, prečo nie dnes.  Dal jej dostatok času na to, aby sa mohla skomponovať, a teraz je čas, aby to vzal do svojich rúk. Získa si jej odpustenie a dá jej všetku svoju lásku. Urobí všetko pre to, aby veci padli na správne miesto.

Videl, ako jej držanie tela stuhlo a oči sa jej roztiahli viac, keď si uvedomila, že to nie sú jej halucinácie, ale je to úplná realita. Zriedkavo sa jej dýchalo a začala hyperventilovať. Nôž jej spadol z druhej ruky. Chystala sa na omdletie kvôli menšiemu príjmu kyslíka. Zavrela oči.

Ale....

Namiesto toho, aby cítila zásah z tvrdej podlahy, sa ocitla v teplom objatí. A upokojujúce slová je počuť od osoby, ktorá ju držala, keď ju utešene vtieral do chrbta jeho druhá ruka bola v nej
vlasoch, ktoré ich hladi'.

Dychaj!

To je v poriadku

Dych 123

Áno! Ľahko len tak.

Uvoľni sa! Princezná ...

Dych 123

Ten hlas bol iba obyčajným šepotom. Pomaly ju to upokojovalo a postupne sa jej v normálnom tempe vrátilo dýchanie. Ale nepohla sa späť ani neotvorila oči. Cítila sa v pohode. Kedykoľvek táto osoba povedala dýchaj 1 2 3. Vdýchol veľkú dávku kyslíka a potom ju vydýchol. Vďaka tomu bude jeho hrudník rytmicky stúpať a klesať a jej hlava ležala práve na jeho hrudi, kde bolo  počuť jeho tlkot srdca.

Jej myseľ zakalila kvôli uspávanke jeho srdcového rytmu a za pár minút už spala na jeho hrudi.

Keď cítil, ako sa trochu uvoľňuje vo svojom objatí, pokračoval v upokojujúcich slovách, zatiaľ čo si ju obtieral o chrbát. V tom okamihu vedel, že nevie, kto ju drží. Pretože keby to vedela, nebola by taká pokojná.

Keď na ňom cítil celú jej váhu. Zavrel oči a vydýchol si vedomím, že zaspala. Jeho ruka, ktorá ju hladkala po vlasoch, stále krvácala. Ale nevenoval tomu ani kúsok pozornosti.

Zdvihol ju na ruky a preniesol až do jej izby. Jemne ju položil na posteľ a na jej prikrytie prikryl perinu, aby ju chránil pred chladom.

Jemne ju držal za ruku a počas šepotu ju zľahka pobozkal na dlaň.

Jk: Je mi ľúto všetkých vecí, ktoré som urobil, a viem, že si nie som hoden tvojho odpustenia. Ale aj tak ma to mrzí.

Jemne ju pobozkal na čelo a prehovoril.

Jk: Poviem ti všetko, už ťa nemôžem držať v tme. Nebudem ďalej tajiť. Získam si tvoje srdce Gia. A urobím čokoľvek, aby som si zaslúžil tvoje odpustenie.