Rose Chamberlainová by bola najradšej, keby sa všetko vrátilo do normálu. Ale čo je vlastne normál, keď nedávno zistila, že je čarodejnica a musí nastúpiť na Rokfortskú strednú školu pre čarodejníkov, do ktorej nastúpila až vo štvrtom ročníku.
Aby...
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
16 | Tajomná žena v obraze a smaragdový chlapec
,,Takže chcete mi povedať, že ak zjem tento žltý cukrík, tak dostanem horúčku?" S privretými očami som hľadela na Fredov a Georgeov výtvor. Nachádzala som sa v mojej, Fredovej a Georgeovej utajenej klubovni, pretože po včerajšej noci som vyzerala hrozne. Tvár mi zdobili čierne, tmavé kruhy pod očami a bledá tvár, ktorú nevypĺňal červený rumenec.
,,Ak nám veríš, tak áno," uškŕňal sa Fred. ,,Veriť vám, je ako veriť Pansy Parkinsonovej," znechutene som mu odvrkla a prosebne som sa zadívala na Georgea. ,,Slizolinská kráľovná, ak by to nebolo bezpečné, tak by som ich nekonzumoval na každú Snapeovu hodinu," zasmial sa a z lesklej, červenej nádoby vytiahol modrý cukrík.
,,Toto použiješ pri ceste za vznešenou Poppy," uškrnul sa George. ,,Je to cukrík, ktorý ťa zbaví horúčok a môžeš sa celý deň venovať iným záležitostiam. George, vieš aké sú tie iné záležitosti, však bratček?" Fred sa veľavýznamne pozrel na Georgea a obidvom na tvárach spočinuli posmešné výrazy.
,,Okamžite odo mňa odstúp, Malfoy!" Napodobňoval moj hlas George a prudko odsotil Freda. ,,Nepáči sa ti to, moja slizolinská kráľovná?" Fred sa úlisne usmial, čo sa mu vôbec nehodilo a jemne prešiel Gergeovy po tvári.
,,Vy dvaja ste ma špehovali!" Vyprskla som na nich, pretože tam stáli a vôbec mi nepomohli. ,,Bingo!" Obidvaja vyhŕkli. ,,Bola to náramná zábava vás dvoch pozorovať, pretože aspoň viem, že ten nechutný slizolinčan má aj niake srdce, že George?" Mrkol naňho Fred a sadol si do koženného kresla. ,,Mohli ste mi pomôcť!" Pohltil ma obrovský hnev, ktorý sa miešal s náramným pocitom ukrivdenosti. ,,Myslel som si, že sa ti to páčilo," ľahostajne odvetil Fred a do ruky si vzal Denného proroka, ktorý bol položený na tmavom, zaprášenom stole.
,,Pozri George, píše sa tu: Slizolinska kráľovná obviňuje svojich verných priateľov za zradu, pretože jej nepomohli zo spárov zlej fretky," s dôvtipom vravel Fred a stále hľadel na Georgea. ,,Nekopíruj Shakespeara," drzo som odvetila a ako som obchádzala Georgea, tak som mu vytrhla z ruky priesvitný, modrý cukrík.
Prisahám na svätého Merlina, že nevedia kto je Shakespare.
▪▪▪
Prvá hodina bola hodina elixírov, čo znamenalo len jedno: Vyskúšam Fredov a Georgeov cukrík.
Študenti sa už premávali po chodbách a pri parapete okna sa rozhorčene rozčulovala Hermiona, ktorá komentovala učebnice obrany proti čiernej mágii.
Pri nej stál ako obvykle Harry a Ron, ktorý jej nevedome prikyvovali a pritom hľadeli na mňa. Jemne som im zakývala a Ron sa ohrabane usmial. Ach, tí Weasleyovci.
Hermiona na Rona vyjavene hľadela a v tom mu uštedrila obrovské buchnutie s knihou do pravého ramena. ,,Ronald! Ty ma vôbec nepočúváš!" Harry sa začal nad Hermioniným hysterickým záchvatom uškŕňať a ten to v sekunde tiež poriadne schytal.
Ja som sa posmešne uchechtla a nenápadne som sa vytratila popri prechádzajucich sa študentoch. Už som len započula slabé Hermionine slová. ,,Kam sa to vy dvaja idioti stále dívate?"
Kráčala som ku astronomickej veži a nenápadne som sa obzrela vôkol seba. Nebolo tu ani sivej myšky, čo ma dosť neprekvapilo. Na astronomickú vežu chodia len páry, ktoré pozná celá škola. Stupidná popularita!
Zacítila som čerstvý, jesenný vzduch, ktorý sa rozprúdil v chodbách Rokfortu. Pomaly som vystúpila na schodík astronomickej veže a v minute som stála na kamennom zábradlí. Moj pohľad dopadol na chlapca s hnedými vlasmy a smaragdovo zelenými očami. Bol vysoký a po zemi sa mu niesol dlhý, čierny kabát. Kráčal stroho a nikoho si navôkol nevšímal. V tom sa niečo v jeho prstách zajagalo. Bol to tmavozelený kameň, taký aký mám ja na náhrdelníku, ktorý mi darovala moja matka.
S prižmúrenými očami som na neho hľadela a zaujalo ma, kam ten chlapec mieri. Nikdy som ho na chodbách Rokfortu nevidela. Mieril k vysokým kamenným dverám, ktoré mierili von z Rokfortu.
Čo to ten idiot robí? Z Rokfortu sa nedá premiestnovať. Je to priam nemožné.
Študenti sa za ním neobracali, ale ignorovali ho. Bol pre nich neviditeľný. Ako sa približoval k bránam Rokfortu, tým rýchlejšie sa pohyboval a v okamihu sa pri bráne rozplynul na planý popoľ.
Zdesene som sa dívala na miesto,kde zmizol hnedovlasý chlapec a náhle som znervóznela. Mala by som to povedať Dumbledorovy? Ten má teraz toho naozaj dosť, čo sa týka ministerstva mágie a Harryho Pottera, a samotného Lorda Voldemorta.
Nepaníkar Rose. Bola to len ilúzia, ktorú spôsobovala tvoja ospalosť. V rýchlosti som do úst vložila Fredov a Gergeov cukrík, a náhle som pocítila chuť citrónovej kôri,ktorá sa mi rozplývala na jazyku.
Ako som kráčala na hodinu elixírov po dlhej, čiernej chodbe, tak som pociťovala obrovskú zimnicu a telo som mala posiate obrovskou horúčavou.
,,Čo tu robíš, moja drahá?" v myhu som sa mykla,pretože spoza obrazu sa na mňa dívala žena s dlhými, bielymi vlasmi a jej telo bolo posiate blykajúcim sa zlatom.
,,Zasa sa túlaš s tým Blackom?" Jej hlas bol prenikavý a melodický. Priam priťahoval pozornosť. Očaroval ma. ,,Ja..ja..o kom to hovoríte?" Žena v obraze sa začala smiať a na tvári jej spočinul neveriaci pohľad.
,,Niesi to ty?" ,,Kto?" Mala som pocit, že tento sen je skutočný a čím ďalej, tým viacej na mňa dopadala ťarcha ohromnej horúčavy. Mozog mi pracoval na plné obrátky, ale zároveň som sa cítila tak...prázdne.
,,Vyzeráš ako ona," a s tými slovami obraz zmizol v hlbokej čiernote a ja som tupo odpadla na tvrdú, kamennú zem Rokfortu.
