Rose Chamberlainová by bola najradšej, keby sa všetko vrátilo do normálu. Ale čo je vlastne normál, keď nedávno zistila, že je čarodejnica a musí nastúpiť na Rokfortskú strednú školu pre čarodejníkov, do ktorej nastúpila až vo štvrtom ročníku.
Aby...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
18 | Marlene
,,Pretože, som chcel vidieť tvoj nahnevaný výraz," uškrnul sa a priblížil sa ku mne. ,,Ten výraz mám vždy, keď ťa vidím, Malfoy!" ruky som si prekrížila v návale odporu a nahnevane som sa naňho dívala. Môj pohľad mi zablúdil na jeho bielu košelu, cez ktorú jasne presvítala jeho biela pokožka a nemohla som si nevšimnúť jeho šlachovité, ale svalnaté ruky, ktoré sa napínali pod tenkým hodvábom. Bledé, platinové vlasy mu padali do jeho tváre a jeho sivé oči sa mu nebezpečne leskli v žiare temnoty.
,,Mohla by si sa trochu kontrolovať, Chamberlainová. Vieš o tom, že ma vyzliekaš pohľadom?" uškrnul sa, ale jeho ladným krokom sa priblížil ku mne a jeho čierne zrenice, ktoré sa črtali v sivých očiach sa mu výrazne rozšírili. ,,Ja ťa tým pohľadom preklínam a nie vyzliekam. Nenamýšľaj si, Malf...," no v tom ma z môjho odvrávania prerušili horúce pery, ktoré ma vášnivo bozkávali. /PUSTITE SI PESNIČKU/
Obklopila ma obrovská horúčava a nohy sa mi podlamovali od toľkej nekonečnosti. Cítila som sa tak zvláštne, kým ma pohlcovi jeho teplé, mäkké pery. Na tvári som pocítila jeho ľadové dlane, s ktorými mi jemne chytil tvár. Moje ruky som presunula vôkol jeho krku a podvolila som sa mu. Búrkovému chlapcovy.
Cítila som chlapca, ktorý bol taký tajomný. Cítila som jeho emócie a jeho pocity...cítila som jeho osobnosť, ktorú ukrýval hlboko v oceáne. A ako sa naše pery prelínali, tak sa prelínali aj naše duše v tmavej chodbe Rokfortu. A práve teraz, som nechcela odísť. Ale musela som, pretože som vedela, že toto nikdy nebude správne.
Pomaly som sa od Malfoya odtiahla, no na jeho perách spočinul úsmev, ktorý mu aj ihneď zmizol. ,,Toto neni správne," dívala som sa do jeho búrkových očí a videla som jeho prekvapený pohľad, ktorý ma čoraz viac nechápavo prebodával. ,,Problémom je to," nadýchla som sa a pevne som stisla pery. ,,že ak ťa ešteraz pobozkám, tak už nikdy nebudem môcť prestať."
Malfoy na mňa zízal a o kúsok sa ku mne priblížil, no to, čo vyšlo z jeho úst ma prekvapilo. ,,Moji rodičia ma varovali pred humusákmi, ale nikdy ma nevarovali pred smaragdovými očami a tlkotom srdca."
Utekala som pred Malfoyom po tmavých chodbách Rokfortu a v ušiach sa mi ozývali jeho slová, ktoré som počula pred pár sekundami. Nezamýšlala som sa nad tým, kam utekám. Utekala som tam, kam ma to viedlo a priťahovalo. Moje srdce prudko bilo a pľúca ma čoraz viacej boleli.
,,Si ako ona," započula som známi hlas a obzrela som sa na bielovlasú dámu v obraze, ktorá sa na mňa príjemne usmievala. Zadýchane som prehovorila: "Ako kto? Je také ťažke mi odpovedať?" ,,Ak sa dotkneš môjho obrazu, tak ti to s radosťou ukážem," žena v obraze mi prívetivo podala jej ruku, ktorú mala obmotanú strieborným hodvábom.
