Slytherin Queen

32| Nočné potulky

                                   32 |
                        Nočné potulky

Zostúpila som z pódia a môj adrenalín ihneď odpadol z môjho tela ako spŕška špiny po čerstvom kúpeli.

Oči cudzích ľudí sa na mňa dívali z obrovským úchvatom a v tom momente som na pleci pocítila dotyk, pri ktorom som sa striasla. Bol to ten krásny a tajomný bosorák s dráčimi očami, ktorý mi ponúkal začarovaný drink.

,,Vyzeráš ako letná búrka, tvoje oči sú ako blesk a tvoj hlas je ako hrom, ktorý prišiel z neba," prehovoril bosorák a jeho oči zasvietili v žiare reflektorov.

,,A tvoj hlas je otravný ako syčanie hada,"
Za mladým bosorákom sa objavila vysoká postava, v čiernom obleku. Jeho čelusť bola ako z ostrého skla a jeho aristokratická usmievajúca sa tvár pôsobila mužnejšie. Búrkový chlapec držal v ruke drink a nemohla som si nevšimnúť bosorákov pohľad, ktorý mu zastal na malfoyovskom prsteni, ktorý žiaril Dracovy Malfoyovi na prste. Bosorák fľohol a obdaroval mňa a Malfoya prepaľujúcim pohľadom a v tom zmizol v dave ľudí.

So šokovaným výrazom na tvári som túto celú situáciu pozorovala. No v tom som rozhorčene prehovorila.
,,Vidím ťa pár minút a mám ťa chuť zabiť, Malfoy!" No on sa len jemne uškrnul a prechádzal po mne pohľadom. Na jeho tvári sa objavil opitý úškrn tváre, ktorý som na ňom videla po prvý raz.

,,Chamberlainová, ako sa má tvoj otec? Keďže môj otec, kvôli vašej výprave za spravodlivosťou a odvahou skončil v cele Azkabanu."
Čo to ten idiot trepe? Civela som na neho ako na prízrak a do líc mi stúpala obrovská červeň, ktorú spôsoboval hnev.
,,Tvoj otec tam skončil za jeho nesprávne sa stíkanie s ľuďmi. Keďže je...," no moje slová som nevyriekla, keďže som si ich stihla uvedomiť.

Na Malfoyovej tvári sa objavil smutný a bolestivý výraz tváre. Pomaly, ale ladne sa ku mne priblížil a jeho ruka spočinula na mojom rozpálenom líci. Jeho dotyk bol jemný a taký nečakaný. Jeho oči boli plné bolesti a strachu, ktorý ma fascinoval a pohlcoval.

,,Čo je môj otec, Chamberlainová?"
,,Smrťožrút."

▪▪▪

Po necelom týždni som sa zastavila v obchode u Freda a Georga, ktorí boli natoľko zaneprázdnení, až ma to mierne šokovalo.
Čarodejnícke ulice boli prázdne a pochmúrne, a život čarodejníkov sa zmenil, odkedy sa dozvedeli, že sa Voldemort vrátil. Ale Fred a George boli iní. Nebáli sa Voldemorta, keďže ich obchod kvitol radosťou. Ale myslím si, že v týchto temných časoch im to nezazlievam za zlé.

Mierila som k východovým dverám pomedzi davy ľudí, ktorí boli ako bez zábran. Musela som si vybaviť pár vecí, pretože som nemala potrebné pomôcky do šiesteho ročníka do Rokfortu a keďže som nespoľahlivá osoba, tak som si všetko nechala na poslednú chvíľku. No moja šikovnosť bola ešte horšia. V momente, ako som vyšla z dverí do pochmúrnej Šikmej uličky, tak som prudko narazila do chlapca s jazvou v tvare blesku na čele.