29| Priznanie

1.8K 136 19
                                    

                                      29 |                               Priznanie

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

                                      29 |
                               Priznanie





Sedela som na ľavej strane stola a snažila som sa moje myšlienky potlačiť, keďže bola vianočná večera. Moja mama sedela oproti mne a otec sofistikovane sedel uprostred dlhého, bieleho stola. Rozprávali sme sa o Rokforte a o mojich priateľoch, ktorí mi chýbali.

,,Ako sa má Draco Malfoy, Rose?" Mama sa na mňa spoza servítky uškrnula a darovala mi pohľad, ktorý ma privádzal do rozpačitosti.
,,O kom to hovoríš, Celeste?" Otec sa na Celeste a následne na mňa zvedavo pozrel, čo bolo ešte horšie.

,,Je to jeden idiot. Myslím, že táto odpoveď každému stačí," ukončila som tému o Malfoyovi a podráždene som zazrela na moju mamu.

Po večeri sme sa vybrali rozbalovať darčeky, ktoré boli krásne poukladané pod živým stromčekom. Na stromčeku boli biele svietielka, ktoré divoko blikali a strom bol vyzdobený v striebristo fialovom štýle.

No, všimla som si ešte niečo. Pod stromom bola obrovská krabica, ktorá bola venovaná mne. Mama s otcom zo mňa nespúšťali zrak a tak som vzala obrovskú krabicu obalenú zlatistým obalom a červenou mašlou do rúk, a jemne som ju začala rozbaľovať. Môje oči neveriacky hľadeli na vec, ktorá sa predomnou, tak náhle zjavila. Bola to čierna gitara, ktorú som vždy chcela. Bola krásna. Jej rukoveť bola zlatá a prepletaná čiernym lakom.

Snažila som sa aby sa mi do očí nenahŕkli slzy, ale v tom sa to stalo. Rozbehla som sa za mojou mamou a otcom, a oboch som ich pevne objala. Síce to neboli moji biologickí rodičia, ale vychovali ma a ja ich ľúbim ako by mali deti milovať svojich rodičov.

Túto vianočnú noc sme strávili pokojnú a v mojich ušiach sa odohrávali jemné zvuky gitary, na ktorej som jemne vybrnkávala ladné tóny pesničky, ktorú som napísala, ale o tom sa dozviete niekedy inokedy.

•••

Vianočné prázdniny ma priam unudzovali, keďže moji rodičia odišli na víkend k ich známej priateľke. Chceli ma vziať zo sebou, ale nepotrebovala som počúvať reči o politike, ktorú som mala až po krk, keďže na Rokforte sa neustále vravelo o Voldemortovy. Nechápem, prečo sa ľudia boja vysloviť jeho meno. Je to len meno, ktoré si on sám dal. Tom Riddle.

Nudila som sa ako nikdy predtým a myšlinky o Voldemortovy som nechala plávať v hĺbke jazera, no v tom okamihu mi na moje prekvapenie došiel list, ktorý mi padol prudko na čelo hlavy.

,,Čo to do pekla je?" Zahrešila som a náhle som sa postavila z postele. List som pootvorila z nechápavým výrazom na tvári, no naškrabané písmo som spoznala okamžite.

Chamberlainová, dostav sa na Grimmauldovo námestie. Pobal si aj veci. S nami odchádzaš na Rokfort.

S láskou a obrovskou "nenávisťou" Fred a George Weasleyovci.

Slytherin Queen Where stories live. Discover now