Na slovíčko (Rozhovory s autory)

crazy_maris

Dnešní rozhovor je o jedné úžasné osůbce, crazy_maris, která je moc šikovná, ale prásknu na ni, že se zbytečně často podceňuje. Na jejím profilu se o ní můžeme dozvědět, že jejím životem je psaní, k životu jí stačí zápisník, pero a hrnek kávy nebo čaje a čokoláda. Zároveň je ještě členkou FreeTheLGBTsk.
Pojďme se společně mrknout, co dalšího nám o sobě prozradila.

1. Tvůj profil se orientuje především na fanfikce na kapelu One Direction a Harryho Pottera, ale najdou se na něm i jiné žánry, například humor a nebo různé drabbles. Co tě z toho baví psát nejvíce?

Ľahšia otázka na úvod by nebola? :-D Ja totiž vážne neviem, čo z toho všetkého ma baví najviac. Každý žáner je krásny a má niečo do seba. Fanfikcie sú krásne v tom, že si môžeš pre už hotové postavy vytvoriť vlastný príbeh, v svete, ktorý už bol niekým vytvorený. Alebo reálnemu človeku z mäsa a kostí vymyslíš vzrušujúci príbeh, hoci aj v alternatívnom vesmíre. Dáva to zmysel? Verím, že áno. Prečo by napríklad Harry Potter musel skončiť s Ginny a nemohol by byť napríklad s Dracom? Čo ak nie je larry mýtus? V tom prípade sa chalani mohli pokojne zoznámiť aj na zájazde, však? *žmurkne*

Rodinku na zbláznenie som brala ako taký úlet v rámci Šialenej výzvy od PavlinaBartakova. Vedela som, že často dokážem vymyslieť kraviny, ale pri niektorých príbehoch som prekvapila sama seba. Vážne som šialená! Drabbles celkovo považujem za takú malú osobnú výzvu. Pretože, natlačiť do 100 slov minipríbeh s pointou, to chce často pevné nervy :-)

Prosto... Milujem to všetko a píšem to, na čo mám momentálne chuť. AK mám chuť na niečo depresívne (ako pred časom cestou z dovolenky), tak nepíšem humor, lebo by to nedopadlo dobre. Ak by som to teda mala zhrnúť, tak humorné fanfiction drabble je taká zlatá stredná cesta :-D

2. Ve svých dílech máš dvě knihy zaměřené právě na drabbles, ve kterých ti čtenáři mohou zadat určité parametry, jako počet slov nebo povinná slova, žánr a podobně. Co se ti tvoří lépe, tvůj nápad nebo striktní zadání?

Na toto sa nedá jednoznačne odpovedať. Pokiaľ mám nápad, väčšinou to ide samo. Bohužiaľ, pri drabbles ten nápad málokedy príde sám. Nie raz som mala brutálnu chuť písať a nevedela som čo. Už dávno som prišla na to, že oveľa ľahšie sa mi píše, keď mám isté obmedzenia, najmä čo sa týka témy, povinných slov, či prostredia. Vtedy to často ide jedna radosť. Nie raz mi práve jedno z povinných slov, či iná podmienka, vnukli nápad.

Na druhej strane, úplná voľnosť ma paradoxne zväzuje. Čím viac možností mám, tým menej nápadov prichádza. A preto potrebujem zadanie. A úprimne, je to väčšia zábava, aspoň teda pre mňa, keď sa musíš zmestiť do určitého počtu slov, ešte aj s vopred zadanými podmienkami. A práve tento adrenalín milujem.

3. Pokud nemáš zrovna nějaké zadání, kde bereš inspiraci?

Snažím sa pozorne hľadieť okolo seba. Zo skúseností viem, že inšpirácia často prichádza náhodne, v tom najneočakávanejšom momente a v úplne obyčajných veciach. Niečo uvidím, prečítam nejaký citát, zbadám niekde nejaký obrázok, alebo len tak, z čista jasna.

Niekedy ani sama neviem, ako som k niečomu prišla, keďže môj mozog má schopnosť zvláštnych asociácií a od maličkosti sa dostať k úplne šialeným nápadom. Aby som bola pripravená na náhle prepady inšpirácie, nikde sa nepohnem bez nejakého zápisníka a pera, alebo aspoň dostatočne nabitého mobilu. A niekedy... Niekedy stačí zájsť len na záchod :-D Záchodová inšpirácia tá rozhodne stojí za to.