Na slovíčko (Rozhovory s autory)

ErikaChichova

ErikaChichova je velmi sympatická autorka, jež je neustále zasněná a ponořená do četby a hudby, pokud čas a povinnosti dovolí. Pojďme se podívat, co nám o sobě prozradila.

1. O čem pojednává tvá tvorba na Wattpadu? Do jakého spadá žánru?

Skôr by som poveda že väčšina je fanfikcia, keďže to bol žáner, s ktorým som začínala. Ale nájdeš tam aj klasickú poviedku zo slovenského prostredia, ktorá rozpráva príbeh rómskeho dievčaťa, zvyky, tradície, ich kultúru a istým spôsobom aj spôsob rozmýšľania. Ďalej som sa pokúsila o paranormal. Táto poviedka je však nedokončená, pretože nie je inšpirácia a vôbec netuším, ako dalej. To jedena vec a druhá, že absolútne netuším, ako by to malo skončiť. A to je u mňa problém, pretože keď nemám vymyslený koniec, nie je šanca, že niečo dotiahnem dokonca. Ale nieje vylúčené, že sa k tomu vrátim, čo by som aj chcela, len neviem kedy, keďže teraz mám rozrobené iné veci.

2. Máš na psaní nějakou osnovu, které se držíš nebo necháváš žít postavy vlastním životem?

Aj aj. Kedy ako. Záleží od typu príbehu. Keď vymýšľam dej, dám si dokopy isté body, ktoré mi slúžia ako koncept, avšak už nie raz sa mi stalo, hlavne pri spoluautorke, že si postavy žili "svojím životom" dej sa vyvinul inak, než by som čakala. Avšak koncept zostal ten istý. Lenže keď píšem niečo podľa skutočných udalostí, ako teraz Slová sú pre bláznov, tam sa musím držať čo najviac faktov, pretože postavy a dej si to vyžadujú. Síce som už čítala naozaj kadečo, ja keď píšem, nech je to hocičo, (ff, paranormal, poviedka....) pracujem s čo najviac faktami. Alebo aspoň sa snažím. Samozrejme že si dej a postavy musím trocha prispôsobiť, ale niečo pravdivé nájdeš v každom mojom príbehu.

3. Tak to chválím, mě vždycky dokáže vytočit (zvláště u ff), když je někdo líný si dohledat kanonické věci a bezúčelně si je přetvoří. Jak ti vyhovovalo spoluautorství? Šla bys do toho znovu?

Spoluuatorstvom som práve začínala. Je to iné než keď píšem sama, pretože každý má svoj svet iný. A v iných farbách. U spoluautorky nikdy neviem, čo a akým spôsobom mi odpíše. Ale je to zaujímavé sledovať vývin situácie, rozmýšľanie z jeho uhla pohľadu. Spuautorstvo mi vyhovuje len pri jednoduchých príbehoch s nie zložitou zápletkou, pretože to sa nikdy nevieme dohodnúť. Je to tak, že každý chce riešiť veci inak, dať postave svoj chrakter. Pri kolektívnej práci som si všimla, že autorka dáva postavám svoj pohľad na svet, svoje názory, duševné rozpoloženie. To je všetko v poriadku, ja to občas tiež robím, ale pri náročnejších poviedkach sa potrebujem čo najviac odosobniť. Aj keď to nejde na sto percent, najmä vo fanfikciách. Takže aj toto záleží na typu príbehu.

Pri starších prácach práve táto "nerovnováha" je dosť viditeľná. Nie raz som sa zastavila nad spôsobom, ako tá postava "rozmýšľala" čo nebolo nič iné, ako rozmýsľanie autorky. Častokrát som si pomyslela, že ja by som to napísala možno o trošku inak. Ale som vďačná za tieto "prvé kroky" lebo práve ony vyformovali môj štýl písania do dnešnej podoby. Nevravím že sa stále nezlepšujem, snažím sa. Ale akurát teraz prerábam poviedku, ktorú som písala pred rokom a skoro celú ju musím štatisticky prepísať. Ale spoluautorstvu by som sa nebránila, je to už dlho čo som takouto formou napísala. Možno sa moja spuautorka dá znova nahovoriť, kto vie? Alebo sa ku mne pridá niekto ďalší.

4. V čem jsi se za dobu psaní zlepšila a v čem cítíš, že ještě potřebuješ progres?

Určite vo vyjadrovaní myšlienok a ich formovaní. Ďalej odstavce, priama reč, opis miesta. Predtým som do bodky opisovala skoro všetko (pozostatok od spoluautorky učiteľky). Teraz okolo toho nerobím až také omáčky. Len načrtnem priložený opis vecí a ostatné nechám na fantázii čitateľov. Aj keď by som povedala, že v tomto ohľade sa mám stále ešte čo zlepšovať, lebo práve toto bola jedna z vecí, ktoré mi recenzantka vytkla. Tam, kde treba to "odfláknem" a kde netreba si dám záležať. Ale snažím sa.