Vlny

4. kapitola (1): Všetko je ináč ako by malo byť

Nastúpili sme na loď. Z reproduktorov hulákala hlasná hudba a na niekoľkých ľuďoch už bolo vidno vplyv alkoholu. Niektorí chalani mali oblečené len šortky a dievčatá sukňu alebo šortky a k tomu vrch od plaviek. Emma na tom nebola ináč. Ja a Ela sme na sebe plavky síce mali tiež, ale pod tričkom.

Loď sa pohla vpred. Stará mama najskôr namietala a nechcela nás sem pustiť, no nakoniec súhlasila. Surferskú párty na Havaji predsa nezažijeme len tak hocikedy. Ide o nezvyčajnú udalosť.

Keď sme boli ďaleko od brehu, loď zastavila.

Nočná obloha vyzerala úchvatne. Bola tmavá, posiata množstvom svietiacich hviezd. Pretlačila som sa pomedzi tancujúci dav a pozerala na vlniacu sa hladinu. Na dno mora som nedovidela. Ísť sa o takomto čase potápať by asi nebolo nič moc.

Z premýšľania ma vyrušil výkrik. Vzápätí okolo mňa niekto prebehol a preskočil zábradlie. Vo vzduchu sa zakrútil v salte a spadol pod hladinu. Vyšplechla voda. Nasledovali po ňom niekoľkí ďalší chalani.

„Kočka, pridaj sa k nám," ozval sa po anglicky neznámy chlapčenský hlas.

„Vďaka, ale radšej asi nie," odvetila som.

„Ako myslíš. Nevieš, o čo prichádzaš," odpovedal a preskočil zábradlie.

Vyhľadala som pohľadom Elu. Sedela na lavičke a v ruke držala rôznofarebný koktail. Pobrala som sa k nej.

„Kam zmizla Emma?" spýtala sa ma.

„Tancuje s akýmisi chalanmi," odpovedala som jej. „Videla si tých skokanov?"

„Hej. Keď som zbadala utekať toho, čo skákal ako prvý, najskôr som myslela, že ťa chce hodiť cez palubu," žartovala.

„Čo tu tak sedíte? Poďte tancovať," objavil sa pri nás jeden zo skokanov. Pozeral hlavne na Elu. Tá len zavrtela hlavou.

Naklonila som sa k nej a po slovensky povedala: „Choď. Tancovaním Kristiána nepodvádzaš."

Pár sekúnd na mňa pozerala a potom obrátila pozornosť späť na skokana s blond vlasmi. „Okej," povedala a postavila sa.

Odišla som späť k zábradliu lode. Nebolo veľmi vysoké. Pozorovala som skákajúcich chalanov. O chvíľu sa k nim pridalo zopár báb, medzi nimi aj Emma. Rôzne sa krútili vo vzduchu a výskali.

Po skončení pesničky sa pri mne objavila Ela. Začala preliezať zábradlie.

„Nebodaj ideš tiež skákať," poznamenala som.

„Nie. Len si tu sadnem," odvetila a sadla si na kraj lode. Pridržiavala sa zábradlia. Uznala som, že je to celkom dobrý nápad a sadla si k nej. Kabelky sme si položili za chrbát, aby náhodou nespadli do vody. Dvaja skokani si odrazu vymysleli, že nepreskočia len zábradlie, ale rovno nás dve. Bez varovania sa rozbehli a skočili ponad nás. Jeden z nich neodhadol svoj odraz a šmykla sa mu noha. Obidve nás stiahol do vody. Pohltil nás chlad a v očiach zaštípala soľ. Vynorili sme sa nad hladinu. Chalan sa neunúval ospravedlniť sa nám, iba sa ponáhľal k rebríku. S Elou sme na seba znepokojene pozreli a tiež sa pobrali k rebríku. Do vody však začalo skákať viac a viac ľudí, tak pri rebríku bolo celkom plno. Všimla som si záchranný čln pripevnený lanom k lodi. Keďže nám vo vode bolo dosť zima a mali sme problém dostať sa k rebríku, navrhla som Ele, aby sme zatiaľ išli do člnu a keď sa skokani upokoja, vylezieme na loď.

Práve som pomáhala Ele dostať sa do člna, keď sme začuli Emmin hlas: „Došľaka." Plávala smerom k nám. „Blíži sa sem pobrežná hliadka. Medzi nimi aj jeden otcov známy." Začala liezť na čln. Neďaleko sme zbadali prichádzajúcu loď. Jej svetlá boli namierené k lodi plnej surferov. Emma chytila do ruky lano, ktoré čln držalo pri lodi a začala ho odväzovať.