Vlny

Epilóg

Lea

August

S Austinom som vstúpila do svojej izby. Keďže na Slovensku nikdy nebol, nemohol vytvoriť portál, aby sa sem dostal. Musel priletieť lietadlom do Bratislavy a odtiaľ vlakom do nášho mesta. Zatvorila som za nami dvere.

„Tak kam to chceš?" spýtal sa ma.

„Neviem. Nejaké nenápadné miesto."

„Za dverami?"

„Nie. Ja fakt neviem," povedala som. Chvíľu som sa bez slova obzerala po interiéri svojej izby. Posteľ, stôl, skrine, šuplíky... Moment. Skrine! „Čo tak do skrine?"

„Chceš byť ako v Narnii?" zasmial sa Austin.

„Prečo nie? Aspoň to len tak niekto nenájde." Austin na Slovensko prišiel kvôli tomu, aby v mojej izbe vytvoril portál do koralovej jaskyne. Nebude to však klasický portál, aký sme uňho doteraz zažili. Bude to trvalý portál. Vysvetľoval mi, že kým ho sám nezruší, ostane tam, kde je. Nezmizne. Iba sa uzavrie a nebude ho vidno. Ale pokiaľ sa ho niekto dotkne, zareaguje pomerne nápadným vlnením. Výhodou tohto portálu bude to, že počas cestovania nebudeme musieť myslieť na miesto, kam sa chceme dostať. Portál nás sám vypľuje v jaskyni, keďže s ňou bude priamo spojený.

„Máte snáď doma slony?" čudoval sa Austin, keď sa spoza dvier ozval hlasný dupot.

Zasmiala som sa. „To len brat ide po schodoch."

„Oh, my god. Toto by som doma nechcel."

„Práve to je moje časté želanie."

Dávid vtrhol do mojej izby. „Leisko! To čo má byť? Ty tu máš nejakého tajného frajera? Že sa nehanbíš!" Oduševnene zavrtel hlavou a odišiel. Nezabudol pri tom poriadne tresnúť dverami a oznámiť mame novinu: „Mamííí, Leisko si domov priviedlo frajera!" zakričal na celý dom.

Austin na mňa vyvalene pozeral.

„Povedal, že si môj tajný frajer," preložila som mu.

„Aha. Mám taký dojem, že pri návštevách Slovenska by som mal používať zaklínadlo na ovládanie slovenčiny."

„Také existuje?" zasmiala som sa.

„Čudovala by si sa, aké rôzne zaklínadlá existujú. Niektoré sú fakt skvosty..." povedal. „No nič. Pustime sa do toho. Tak skriňa, hovoríš?"

„Hej." Zamkla som dvere pre prípad ďalšieho Dávidovho vpádu. Naozaj nepotrebuje vidieť ako Austin čaruje. „Zahráme sa na Narniu." Otvorila som jednu zo skríň vo svojej izbe a vytiahla z nej oblečenie. Asi to takto bude pre Austina pohodlnejšie, než keby som oblečenie len odhrnula nabok.

Pristúpil ku skrini bližšie. „Fajn. V jaskyni som už pripravil miesto, kam bude portál smerovať. Označil som ho pentagramom. Je to také nenápadnejšie miesto. Nie je to priamo pri jazierkach, ale o pár metrov ďalej. Myslím si, že to tak asi bude lepšie." Zložil si z chrbta batoh a vytiahol z neho neveľkú nádobu. Otvoril ju a niečo nabral do prstov.

„Čo to je?"

„Vílí prach. Používa sa pri niektorých kúzlach." Zdvihol ruku s prachom a naniesol ho na zadnú dosku skrine. Nakreslil pentagram. Odstúpil ďalej a spravil niekoľko zvláštnych pohybov rukami. Následne ich vystrel pred seba namierené na pentagram a mrmlal zaklínadlo. Keď dohovoril, opäť rukami spravil tie zvláštne pohyby a priložil dlane na dosku skrine. Nakreslený pentagram zažiaril svetlom. Každý jeho cíp mal inú farbu. „Dobre. Teraz prejdem na druhú stranu a zapečatím ho aj tam." Austin vykročil vpred. Doska skrine sa zvlnila a utopila ho. „Misia Narnia je splnená," povedal, keď sa vrátil.