11. kapitola: Nie tak blízko, prosím

65 12 2
                                    

Luna

Sedela som v koralovej jaskyni opretá o veľký balvan. Šum vodopádu padajúceho do jedného z jazierok vo mne vyvolával zvláštny pokoj. Vždy som ho rada počúvala. Znel ako hudba, len ešte o niečo lepšie. Bežnej hudbe, ktorú počúvajú dnešní tínedžeri som nikdy nejako veľmi neholdovala. Pre mňa bol hudbou tento vodopád, alebo šum vody, keď plávam pod hladinou. Zakaždým je to také ukľudňujúce. Milujem ten pokoj a modro oceánu. Cítim sa tam neskutočne dobre. Byť morskou pannou je to najlepšie, čo sa mi v živote mohlo stať. Oceán je láska na celý život. Ak mu raz podľahneš, už niet cesty späť.

Pohľadom som zablúdila k vodnej hladine rozčerenej vodopádom a potom pozrela aj na zvyšné štyri jazierka. Od najväčšieho jazierka sa veľkosťou líšili takmer o polovicu. Svojím rozmiestnením tvorili dokonalý kruh. Postavila som sa a spravila niekoľko krokov do stredu kruhu. Pomaly som sa otáčala a postupne očami prechádzala po piatich vodných plochách. Všimla som si, že nie sú úplne pokojné. Čo sa týka veľkého jazierka, je jasné, že nebude pokojné, keďže doňho padá vodopád. Ja som sa teraz zameriavala najmä na štyri menšie. Ich hladina sa pomaly dvíhala a klesala. Tento pohyb bol veľmi jemný a nepatrný, ale keď som sa teraz lepšie pozrela, videla som to. Musia byť nejako prepojené s hlavným jazierkom a tým pádom aj s morom. Ak by neboli, ich hladina by sa nehýbala.

Pomaly som si kľakla na zem. Dlane som položila na chladnú dlážku jaskyne. Zhlboka som sa nadýchla a zatvorila oči. Využila som svoju moc, spojenie so zemou, a sústredila sa na to, čo je podo mnou. Cítila som pevnú zem. Vnímala som čiastočky, z ktorých sa skladala a hľadala medzi nimi medzery. Keď som prenikla hlbšie pod povrch, zacítila som v zemi niečo, čoho obvykle necítim tak veľa. Niečo, čo sa priamo pod povrchom zvyčajne nenachádza v takom hojnom množstve, v akom som to cítila teraz. Bola to voda. Vnímala som, že pod zemou sú tunely plné vody. Ťahali sa od najväčšieho jazierka, na niektorých miestach sa prekrižovali a spájali všetky jazierka dohromady.

Pri vplávaní do najväčšieho z jazierok som si nikdy nevšimla prítomnosť nejakého tunela.

Otvorila som oči a postavila sa. Spravila som niekoľko krokov k hlavnému jazierku a skočila doň. Po premene som sa otočila a zrak obrátila smerom, kde som vytušila prítomnosť tunela. Ležal tam balvan posiaty farebnými koralmi. Podrobnejšie som si ho prezrela a všimla som si, že je za ním veľká medzera. Nie však dostatočne veľká na to, aby sa cez ňu dalo preplávať. Položila som naň ruku a použila spojenie so zemou podobne, ako pred chvíľou. Balvan sa začal pomaly hýbať a vytvoril tak priestor potrebný na to, aby som sa dostala do tunela. 

Bola tam tma. Ale aj tak som vošla. Na stranách tunela som cítila ďalšie priechody. Tam sa podzemné tunely zrejme križovali. Vynorila som sa v jednom z menších jazierok. Hneď vedľa tunela, ktorým som sa sem dostala, som si všimla ďalší. Vošla som doň a vynorila sa v protiľahlom jazierku. To isté som zopakovala ešte trikrát, až som sa znova dostala do jazierka s vodopádom. Tam som si uvedomila, že krížiace sa tunely tvoria pod zemou pentagram. Každé z jazierok tróni na jednom z jeho piatich cípov.

 Každé z jazierok tróni na jednom z jeho piatich cípov

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
VlnyWhere stories live. Discover now