Vlny

6. kapitola (2): Nové známosti

Austin

Ráno som vyšiel z portálu a objavil sa v koralovej jaskyni. Luna stála oproti čelom otočená k najväčšiemu z piatich jazierok. Otočila sa ku mne a založila si ruky na hrudi. Hľadela na mňa s obviňujúcim výrazom v tvári. Zelené oči jej potemneli. 

„Stalo sa niečo?" opáčil som a pristúpil k nej.

„Vysvetlíš mi, kto to je?" spýtala sa a ja som absolútne nemal tušenia, o kom hovorí.

„Zlatko, o kom hovoríš?"

„Austin, nehraj to na mňa. Včera som ju videla," vyhlásila.

Vyvalil som na ňu oči. „Koho si videla?"

„Tú morskú pannu, ktorá odtiaľto včera večer odišla. Nevrav, že si tu s ňou vtedy nebol. Videla som portál, keď si odišiel."

Nevydržal som to a vybuchol do smiechu.

„Čo je ti vtipné, došľaka?"

„Ja som tu s ňou nebol."

„No jasné. A ja som Lady Gaga," odfrkla a otočila sa späť čelom k jazierku.

„Vážne," povedal som a obišiel ju. Postavil som sa pred ňu a pozrel jej do tváre. „Prišiel som, lebo som si tu nechal kľúče. Keď som ju zbadal, ukryl som sa za stĺp. O chvíľu odišla."

„Určite? Nepoznáš sa s ňou?"

„Nie, nepoznám," zaklamal som. Nemusí vedieť, že to bola moja bývalá frajerka. Iba by ju to viac rozrušilo.

Lea

Vynorila som hlavu nad hladinu v koralovej jaskyni. Rozhosťoval sa v nej šum padajúceho vodopádu, ktorý narúšali hlasy. Požmolila som si oči prstami, pretože mi do nich z mihalníc kvapkala voda a potom som si uhladila mokré vlasy dlaňou. Za mnou sa vynorili aj Ela s Emmou. Pozrela som na ne a potom si niečo uvedomila. 

Moment. Čosi tu nesedí. Šum padajúceho vodopádu, ktorý narúšali HLASY?! 

Pozrela som sa, kto stojí neďaleko jazierka. Chlapec a dievča. On stál chrbtom k nám a ruky mu viseli pri bokoch. Na zátylku sa mu krútilo niekoľko hnedých prameňov. Ona k nám stála čelom a vyčítavo na toho chalana hľadela. Dlhé ryšavé vlasy jej padali vo vlnách takmer až po kolená. S pohľadom upretým na chalana nadvihla obočie, zavrtela hlavou a potom pozrela niekam na bok. 

Na pleci som pocítila niečiu ruku. Keď som sa otočila, videla som, že je to Emma. Zopár mokrých prameňov hnedých vlasov mala prilepené na lícach a na mihalniciach sa jej držali kvapky slanej vody. Spýtavo som na ňu pozrela. 

„Tie vlasy sa nedajú pomýliť," povedala úplne potichu. „Je to tá morská panna."

Začula som niečo ako zapraskanie koreňov. Nevenovala som tomu pozornosť a pohľad uprela späť na ryšavú morskú pannu. Pozerala na nás. Ruky mala v zvláštnej polohe. Prilepené k telu a predlaktia zdvihnuté vodorovne so zemou dlaňami smerom k nám. Prsty držala napnuté. Odrazu rukami švihla zo strán ku sebe, ale nespojila ich. Pod hladinou som zacítila nejaký pohyb, rozvírenie vody. Ryšavá morská panna prsty zaťala do päste a vtedy som pocítila, ako sa mi okolo pása niečo ovinulo. Dotkla som sa toho rukami. Malo to drsný povrch, trochu ako kôra stromu. A nechcelo ma to pustiť

Ela s Emmou prekvapene vydýchli. Pozrela som na ne. Hľadeli do vody a rukami si oblápali brucho, z čoho som usúdila, že tá vec sa ovinula aj okolo nich. Keď som pozrela späť na ryšavú dievčinu, ruky začala dvíhať dohora a súčasne s jej rukami mňa s Emmou a Elou dvíhal dohora aj ten kus stromu, či čo to už bolo. Takmer som hlavou narazila o strop v jaskyni. Hnedovlasý chalan sa k nám otočil čelom v momente, keď si všimol, čo ryšavka robí. Celé sa to odohralo veľmi rýchlo.