Vlny

12. kapitola (2): Denníky morskej panny

Lea

Len čo som sa vynorila z portálu v Austinovej izbe, hlavu mi zachvátila dobre známa bolesť. Z rúk mi vypadli denníky, ktoré som niesla. Podlomili sa mi kolená. Pridala som sa k denníkom a spadla tiež.

„Čo sa jej stalo?" počula som zahmlene Austinovu otázku, keď sa vynoril z portálu aj on. Potom som už nepočula a nevidela nič, čo by sa týkalo prítomnosti. Všetko zahalila budúcnosť.

Liam sedel na stoličke. Niečo čítal. Sústredene na to hľadel a bolo vidno, že ho to naozaj veľmi zaujalo. Tváril sa ohromene, ako keby sa dozvedel niečo, o čom sa mu nikdy ani len nesnívalo. Nevidela som, čo číta, ale vyzeralo to ako nejaký zápisník. Zdalo sa mi, že som v ňom zazrela dátumy. Liam si vložil hlavu do dlaní a následne ho zatvoril. Zápisník mal modrú farbu a na jeho vrchu bol obrázok mesiaca v splne, ktorého svit sa odráža na morskej hladine. Ten obrázok sa mi zdal známy. Akoby som ho videla iba nedávno. Potom ma osvietilo a došlo mi, že je to jeden z Luniných denníkov.

V ušiach mi zaznel Elin hlas: „Lea, si v poriadku?"

Otvorila som oči. Chvíľu som iba zhlboka dýchala a neodpovedala. Sadla som si. „Mala som víziu. Liam si prečíta Lunin denník."

„To predsa nie je možné," povedal Austin. „Ako sa k nemu dostane?"

„Netuším. Videla som len to, že si ho prečíta."

„Vieš, ktorý z denníkov?"

„Modrý s obrázkom mora a mesiaca v splne."

„Mám dojem, že takýto teraz niesla Luna," ozvala sa Emma. „Moment. Kde vlastne Luna je?"

„Neprišla s nami?" povedala som a rozhliadla sa po miestnosti.

„Došľaka!" zahromžil Austin. „Nemal som ju nechať ísť poslednú. Dúfam, že sa nestratila v portáli. Vrátim sa do jaskyne." Vytvoril portál a zmizol.

Emma si sadla za stôl v Austinovej izbe. Náhle akosi posmutnela. Takúto smutnú som ju nevídala často. Väčšinou bola pre niečo naštvaná, alebo sršala optimizmom a dobrou náladou. Ale smutná veľmi často nebýva.

„Emma, stalo sa niečo?" spýtala som sa.

Vložila si hlavu do dlaní a potom na mňa pozrela. „Ja len... Táto izba vo mne vynára množstvo spomienok."

„Jasné. Chodili ste spolu," hlesla som.

„Kiež by som ho nikdy nespoznala."

„Emma, tak nehovor," povedala Ela a pošúchala ju po chrbte.

Ďalej sme v rozhovore nepokračovali, pretože sa zjavil Austin. Na tvári mal zúfalý výraz a prudko dýchal. Sadol si na svoju posteľ. Všetky tri sme naňho pozreli s otázkou v očiach.

„Je preč," prehovoril. „Ona je preč. Zmizla. Najhoršie je, že netuším, kam. Našiel som len toto." Zdvihol ruku, v ktorej držal modrý denník. „Je to ten, čo si videla. Však, Lea? Liam si ho mal prečítať."

Prikývla som. „Áno. Je to on."

Austin položil denník na kopu k ostatným. „Musíme ich niekam ukryť, nech sa k nim nikto nedostane. U mňa ostať nemôžu. Mohli by ich nájsť rodičia. Boli by zvedaví. Luna v nich píše aj o mne. Nemôžu sa dozvedieť, že chodím s morskou pannou. Nepáčilo by sa im to. Povoľujú mi iba vzťah s čarodejnicou."