Riaditeľ jednej školy v Singapure poslal tento list rodičom:
,,Drahí rodičia,
Školský rol Vašich detí už bude pomaly končiť. Viem, že ste sa všetci snažili, aby malo vaše dieťa čo najlepšie známky.
Ale nezabudnite, že medzi študentmi, ktorí celý rok sedeli v laviciach, sú umelci, ktorí nemusia rozumieť matematike.
Existujú podnikatelia, ktorí sa nestarajú o históriu či literatúru.
Sú tu hudobníci, u ktorých nezáleží na známkach z chémie.
Sú tu športovci, ktorých telesná zdatnosť je dôležitejšia, než fyzika.
Pokiaľ vaše dieťa získa špičkové známky, je to skvelé! Pokiaľ tomu tak nie je, neberte im ich sebavedomie a dôstojnosť. Povedzte im, že to je v poriadku, že to sú len známky. Sú tu na svete pre omnoho väčšie ciele, než je hodnotenie v škole.
Povedzte im, bez ohľadu na ich vysvedčenie, že ich milujete a nebudete súdiť. Keď to tak urobíte, tak sledujte, ako budú vaše deti dobývať svet. Jedna či viac zlých známok neberú sny ani talent. A prosím, nemyslite si, že lekári a inžinieri sú jediní šťastní ľudia na svete.
S vrelým pozdravom, Riaditeľ školy."
-Príbeh nie je môj
YOU ARE READING
Najkrajšie príbehy
Short StoryĽudia s nízkym sebavedomím- takých stretávame veľa denno-denne. Či už sú to naši kamaráti, rodina, susedia, alebo predavači v obchode na našej dedine. Priznám sa, do tejto skupiny ľudí patrím aj ja, dokonca prerážam na predné priečky, takže nebojte...
