Uprostred krásneho mesta bolo umiestnené múzeum s krásnymi mramorovými dlaždicami a obrovskou mramorovou sochou. Múzeum denne navštevovalo veľa ľudí z celého sveta a obdivovali krásne vytvorenú sochu. Raz v noci začala mramorová dlaždica hovoriť s mramorovou sochou:
,,Ahoj socha, nemyslíš si, že je nefér, že všetci z celého sveta sem chodia celú cestu, aby ťa obdivovali, zatiaľ čo mňa ignorujú a šliapu na mňa?"
Mramorová socha jej odpovie: ,,Môj drahý kamarát, nepamätáš si, že sme vlastne z rovnakej jaskyne?"
,,Áno! To je dôvod, prečo si myslím, že to je ešte nespravodlivejšie. Obaja sme sa narodili v rovnakej jaskyni a cez to sa ku nám svet správa inak. To je tak nespravodlivé!"
,,Áno, máš pravdu, môj kamarát. A pamätáš si aj deň, kedy sa na tebe sochár pokúšal pracovať, ale ty si vzdoroval jeho nástrojom?"
Mramorová dlaždica odvetí: ,,Áno, toho chlapa neznášam. Ako na mňa mohol použiť tie jeho škaredé nástroje?"
,,No, pretože si sa bránila jeho nástrojom, nemohol na tebe pracovať. A tak sa ťa rozhodol vzdať a začať pracovať na mne. A ja som v ten moment okamžite vedela, že po jeho úsilí budem niečo iné a jedinečné."
,,Ale tie nástroje boli tak bolestivé!"
,,Kamarát môj, všetko v živote niečo stojí. Keďže si sa rozhodla vzdorovať a vzdala sa na pol ceste, nemôžeš viniť kohokoľvek, kto na teba teraz šliapne."
Čím ťažšie sú vaše prekážky, ktorými prechádzate, tým viac sa naučíte. Nenechajte sa odradiť neúspechmi a zlyhaním!
-Príbeh nie je môj
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Najkrajšie príbehy
Короткий рассказĽudia s nízkym sebavedomím- takých stretávame veľa denno-denne. Či už sú to naši kamaráti, rodina, susedia, alebo predavači v obchode na našej dedine. Priznám sa, do tejto skupiny ľudí patrím aj ja, dokonca prerážam na predné priečky, takže nebojte...
