Žena prišla k starému a chudobnému predajcovi vajec a spýtala sa: ,,Za koľko sú tie vajcia?" ,,Päť za kus, madam." ,,Vezmem si šesť za 25,-, inak odchádzam," povedala žena.
,,Dobre, vezmite si ich za cenu, ktorú chcete, madam," odpovedal starec, ,,možno to bude dobrý začiatok, pretože zatiaľ som nepredal ani jedno jediné vajce." Žena zaplatí a odchádza s pocitom vítazstva.
Doma sa pekne oblečie a odchádza s kamarátkou do luxusnej reštaurácie. Objednajú si všetko, na čo majú chuť, ale väčšinu z toho nedojedia. Na účte sa jej objaví čiastka 1400,-, podá čašníkovi 1500,- a povie: ,,To je v poriadku." Žena zaplatí a odchádza s pocitom šľachetnosti.
Povedal by sa normálny, denne opakujúci príbeh a bežný postoj. Reakcia ženy je síce šľachetná pre majiteľa reštaurácie, ale bolestivá pre predajcu vajec.
Otázka znie:
,,Prečo máme dobrý pocit, ožobračíme ,,potrebného" a obdarujeme toho, ktorý našu láskavosť ani nepotrebuje?" Je toto šľachetné a dôstojné? Odpovedzte si sami.
A pre zrovnanie ešte jeden príbeh.
Môj otec vždy nakupoval na trhu jednoduché a dobré veci od tých najchudobnejších predajcov, dokonca aj keď tie veci ani nepotreboval. Vždy si kúpil niečo naviac a takisto aj zaplatil naviac. Pýtal som sa ho, prečo to robí a on mi odpovedal: ,,Toto je charita, chlapče, ale je zabalená do dôstojnosti."
-Príbeh nie je môj
YOU ARE READING
Najkrajšie príbehy
Short StoryĽudia s nízkym sebavedomím- takých stretávame veľa denno-denne. Či už sú to naši kamaráti, rodina, susedia, alebo predavači v obchode na našej dedine. Priznám sa, do tejto skupiny ľudí patrím aj ja, dokonca prerážam na predné priečky, takže nebojte...
