Jedna staršia čínska žena mala dve veľké hlinené nádoby. Viseli na oboch koncoch váhadla, ktoré nosila zavesené na ramenách. V jednej nádobe bola prasklina, oproti tomu tá druhá bola ,,dokonalá" a vždy preniesla plnú mieru vody.
Na konci dlhej ženinej cesty od potoku až k jej domu ostala v prasknutej nádobe vždy iba polovica vody. Tak to chodilo po celé dva roky, žena doniesla domov každý deň len jeden a pól nádoby vody.
,,Dokonalá" nádoba bola pyšná na svoj výkon, veď preniesla vždy všetku vodu. Zato chúďa prasknutá nádoba sa hanbila za svoju nedokonalosť a cítila sa úboho, že je schopná iba polovičného výkonu.
,,Hanbím sa, veľmi ma mrzí, že prasklinou vytečie cestou domov toľko vody."
Tá stará žena jej s úsmevom odpovedala: ,,Všimla si si, že kvetiny rastú iba na tvojej strane chodníku, a nie na strane druhej? To preto, že vďaka tvojmu ,,nedostatku" bola táto strana zakaždým zaliata.
Dva roky trhám tieto nádherné kvetiny, aby som si s nimi ozdobila svoj stôl a potešila svojich priateľov. Keby si nebola taká, aká si, tak by táto krása nemohla ožiariť môj dom."
Všetci máme svoje osobitné chyby, všetci sme ,,hlinené prasknuté nádoby". Práve tieto praskliny a chyby, ktoré sú v každom z nás, robia náš život tak pestrým, zaujímavým a vzácnym. Len musímd vedieť prijať každého takého, aký je, nájsť a vidieť v ňom stále to dobré.
-Príbeh nie je môj
YOU ARE READING
Najkrajšie príbehy
Short StoryĽudia s nízkym sebavedomím- takých stretávame veľa denno-denne. Či už sú to naši kamaráti, rodina, susedia, alebo predavači v obchode na našej dedine. Priznám sa, do tejto skupiny ľudí patrím aj ja, dokonca prerážam na predné priečky, takže nebojte...
