Jeden muž sa prechádzal v zoo, v pavilóne slonov. Zrazu sa zarazil, pretože si všimol, že tieto obrovské zvieratá su uviazané len tenkým lanom, ktoré bolo omotané okolo nohy slona.
Žiadne reťaze, žiadne klietky. Bolo úplne zrejmé, že keby slony chceli, tak by kedykoľvek mohli svoje púta pretrhnúť, ale z nejakého dôvodu to neurobili.
Kúsok ďalej videl ošetrovateľa slonov a tak sa ho spýtal, prečo slony tak kľudne stoja a nepokúšajú sa odísť preč. Ošetrovateľ odpovedal:
,,No, keď sú ešte mladí a omnoho menší, tak používame toto rovnaké, celkom tenké lano a v tak mladom veku ich to ešte udrží.
A ako rastú, tak im ostane skúsenosť, že sa nemôžu odtrhnúť. Veria tomu, že lano drží na mieste, a tak sa ani nepokúšajú vyslobodiť."
Muž bol ohromený. Tie zvieratá, keby chceli, by mohli kedykoľvek pretrhnúť lano a oslobodiť sa, ale pretože veria, že toho nie sú schopní, tak stoja na mieste.
Ani my nie sme iní. Rovnako ako slony sa aj my niečo bojíme vyskúšať len preto, že už sme raz zlyhali. Zlyhanie je súčať učenia a nie je na ňom nič zlé. Nikdy by sme sa nemali vzdávať a mali by sme pokračovať v našom boji. A možno sa jedného dňa z pomyslených slovných lán oslobodíme.
-Príbeh nie je môj
YOU ARE READING
Najkrajšie príbehy
Short StoryĽudia s nízkym sebavedomím- takých stretávame veľa denno-denne. Či už sú to naši kamaráti, rodina, susedia, alebo predavači v obchode na našej dedine. Priznám sa, do tejto skupiny ľudí patrím aj ja, dokonca prerážam na predné priečky, takže nebojte...
