Bol raz jeden farmár, ktorý žil v horách. Bol to chudobný muž, podobne ako iní farmári, ktorí žili v jeho susedstve. Ale vďaka húževnatosti a pracovitosti sa mu podarilo kúpiť koňa.
Radoval sa z toho. Ostatní farmári mu závideli, no cez to za ním prišli a blahopriali mu. Hovorili mu: ,,Prajeme ti, aby si mal s týmto koňom veľa šťastia." Ale on odpovedal: ,,Šťastie, nešťastie, kto vie, čo z toho bude."
Čas ubiehal a stalo sa, že farmárovi kôň utiekol. Bola to pre neho veľká rana. Farmári z okolia za ním prišli a vraveli: ,,To je nešťastie." Ale farmár odpovedal: ,,Šťastie, nešťastie, kto vie?"
Po čase sa koník vrátil. Ale nie sám, priviedol so sebou 6 žriebät. A tak mal farmár namiesto jedného koňa 7 koní. Susedia za ním znovu prišli a znovu mu blahopriali a hovorili: ,,Máš šťastie." A farmár opäť odpovedal: ,,Šťastie, nešťastie, kto vie?"
Jedného dňa sa farmárov syn pokúsil osedlať jedno zo žriebät, aby ho skrotil. Ale koník chlapca zhodil, ten spadol na skalu a polámal si kosti. A znovu prišli okolní farmári a hovorili: ,,Aké nešťastie." Farmár opäť odpovedal: ,,Šťastie, nešťastie, kto vie?"
V tej dobe bola vojna a všetci mladíci museli narukovať. Keď prišli do farmárovho domu vojaci, aby odviedli syna a videli, že má polámané kosti, na vojnu ho nevzali.
A teraz by som sa vás chcela opýtať:
Bolo to nešťastie, bolo to šťastie? Kto vie?
Bez ohľadu na okolnosti, v ktorých žijeme, môžme využiť všetky situácie, aby sme dostali niečo dobré. Nech už žijete v akýchkoľvek okolnostiach, nikdy ich nenazývajte nešťastím.
-Príbeh nie je môj
YOU ARE READING
Najkrajšie príbehy
Short StoryĽudia s nízkym sebavedomím- takých stretávame veľa denno-denne. Či už sú to naši kamaráti, rodina, susedia, alebo predavači v obchode na našej dedine. Priznám sa, do tejto skupiny ľudí patrím aj ja, dokonca prerážam na predné priečky, takže nebojte...
