Učiteľka na základnej škole kúpila pred hodinou dve úplne rovnaké a nádherné jablká a jedným z nich hodila o zem. Keď začala hodina, ukázala jablká, ktoré stále vyzerali rovnako deťom.
O jablku, ktoré pred hodinou hodila na zem tvrdila, že ho neznáša. Má určite hroznú chuť, krátku stopku, nepáči sa jej a má príšernú farbu. Povedala deťom, že komu sa jablko taktiež nepáči, má povedať.
Deti začali ihneď jablku nadávať. Potom učiteľka vybrala druhé jablko, ktorému hovorili láskavé slová. Potom učiteľka držala obe jablká, povedala, že obidve sú rovnaké a rozkrojila ich. Jablko, ktoré chválili bolo vnútri čisté, čerstvé a šťavnaté.
Druhé, ktorému nevenovali ani jedno pekné slovo bolo pohmliaždené, rozmačkané a nepekne sfarbené. Modriny, ktoré boli vnútri jablka, ostávajú vo všetkých, ktorým sa ubližuje slovami alebo činmi.
Keď sú deti šikanované, cítia sa vnútri hrozne, ale snažia sa nedať na sebe nič poznať. Na rozdiel od jablka máme možnosť šikanu zastaviť.
-Príbeh nie je môj
YOU ARE READING
Najkrajšie príbehy
Short StoryĽudia s nízkym sebavedomím- takých stretávame veľa denno-denne. Či už sú to naši kamaráti, rodina, susedia, alebo predavači v obchode na našej dedine. Priznám sa, do tejto skupiny ľudí patrím aj ja, dokonca prerážam na predné priečky, takže nebojte...
