IV. - Rafael - „Chceš niečo, čo náleží len krvi."

113 8 0
                                    

media: Rafael Neumann

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

media: Rafael Neumann

„Chceš niečo, čo náleží len krvi.“

Nadšené mrmlanie ustúpilo, keď priniesli na pódium akúsi modrú vázu. Každý zmĺkol, pozorne sledujúc ten kus keramiky, akoby od neho záviseli ich životy. Rafael sa nervózne pomrvil, no nespúšťal zrak z muža, stojaceho za pultom, hoc sa nesmierne premáhal, aby sa nepozrel o pár centimetrov vedľa.

Gregory Sinister sedel v druhom rade spredu a od začiatku aukcie vyzeral byť absolútne nevzrušený akoukoľvek vecou, ktorá sa dražila. Boli tu už staré talianské meče, obrazy, vyšívané historické gobelíny, pušky, revolvery, sošky, no nič z toho v ňom nevzbudilo záujem. Jarnø Sinister mal pravdu, keď povedal, že ak jeho syn niekde ide, ma presne vztýčený cieľ a nič iné pre neho neexistuje. Očividne vec, ktorá ho zaujímala, ešte nepriniesli.

„Predané pánovi Silvermanovi," ozvalo sa tresnutie kladiva. Táto spoločnosť bola malá a uzavretá, Rafael vedel, že sa všetci dobre poznajú. Váza putovala k novému majiteľovi a sluha priniesol na pódium ďalšiu vec.

„Starodávna orientálna zbraň, ktorá podľa legiend prináša svojmu majiteľovi šťastie, pretože jej čepeľ vždy nájde svoj cieľ," vyhlásil muž zanietene. „Bola kúpená od istého perzského šejka, ktorý ňou zabil svojho najväčšieho soka. Volá sa Dračí nárek.“

Sluha dýku zodvihol, aby ju bolo jasne vidieť. Nebola šabľovito zakrivená, ako to majú v Ázii zvykom, čepeľ mala dlhú a rovnú. Striebristo sa leskla v svetle lámp, vyzerala, akoby ju práve ukuli. Najzaujímavejšia však bola jej rukoväť. Rafael okamžite pochopil, prečo sa dýka volá ako sa volá. Okolo rukoväťe bol obtočený nádherný čierny drak, krídla elegantne rozložené pri čepeli, chvost sa otáčajúci okolo nej. Niekomu by sa to mohlo zdať gýčové, ale tá zbraň v sebe mala čosi, akýsi pocit, ducha. Niečo, čo prinútilo každého ju chamtivo chcieť pre seba.

Rafael otočil hlavu a dovolil sa pozrieť na objekt svojho záujmu. Muž mal konečne na tvári zaujatý výraz, aj keď len nepatrne odlišný od toho, ktorý mal po celý čas. Mierne sa predlkonil dopredu a oči mu zažiarili. Bingo. Toto bola tá vec, po ktorú sem prišiel. Starý Sinister mal pravdu. Jeho syn naozaj miloval lesklé veci.

„Začneme na jednej tisícke."

Tisíc eur za dýku bola pálka, ale muži v miestnosti si rozhodne cenili svoju hrdosť viac. Do vzduchu sa zodvihlo množstvo rúk. Medzi nimi aj ruka Gregoryho Sinistra.

„Dvetisíc?"

Tentoraz zodvihol ruku Sinister len sám. Ostatní muži sa ani nepohli, hľadeli do zeme alebo pred seba. Rafael sa im nečudoval. Z toho muža šla energia, ktorá zabraňovala každému čo aj len myslieť na vzopretie. Tie oči spôsobovali, že sa vám do duše vkradol desivý strach. Každému, okrem neho.

IMPETUOSO (Trilógia Súrodenci Sinistroví, časť. II.) Where stories live. Discover now