Vybojovali toľko bitiek, no každá bola zbytočná.
Štyria súrodenci sa po takmer troch rokoch opäť vracajú na miesto, ktoré im spôsobilo toľko múk, odhodlaní vyslobodiť najmladšieho člena rodiny.
Avšak na opačnej strane sveta sa odohráva...
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
media: Rafael Mehony
„Čakal som na teba."
Cítil som, ako moje oči pohltila modrá. Nebolo nemožné to ovládnuť. V mysli som zmätene a chaoticky pobehoval hore-dole, ale moja beta vedela presne, po čom túži. A hnala ma dopredu. Nohy, na chvíľu zapustené do zeme, sa rozbehli dopredu.
Hľadel na mňa. Šokovane, prekvapene....jeho tvár bola odrazom mojej. Mojej duše. Zastal som dva kroky od neho. Bol tu v skutočnosti? Alebo to bol len môj prelud, len zásterka môjho vnútra?
Ten modrý kabát...
Na zem pustil pištoľ, ktorú držal v ruke.
Odkiaľsi sa ozvala Antallia.
„Zložte zbrane."
Pochopila. Že je to on. Bol tu naozaj.
Volanie.
Ťahalo ma to k nemu. Driapalo, trhalo...ako stratené dieťa k matke, ako ženu k svojmu milencovi, ako kajúcneho k odpusteniu. Bol to nový a nepoznaný pocit. Desivý pocit.
Kto si, ty belasý cudzinec?
A skutočne, jemná žiara modrej mágie, vznášajúca sa okolo neho bola nespochybniteľná. Prelínala sa ním a dopĺňala ho, bola jeho súčasťou.
Sledovali sme sa. On sa nehýbal, hoc na neho už nikto nemieril. Len na mňa hľadel tak priamo a bez žiadneho zaváhania, že už som nepochyboval.
Belasá mágia zahalila aj mňa, keď som k nemu pristúpil. Celé moje vnútro sa chvelo, kričalo: Dotkni sa ho, dotkni! Priviň k sebe, vezmi ho, je tvoj! A ja som mu veril. Nedalo sa tomu vzdorovať. Mágia, obyčajne tak tichá a neprítomná teraz bublala na povrchu, divoká a požadovačná.
Všade naokolo bolo ticho. Nikto sa neodvážil prehovoriť, nikto by neprerušil posvätný okamih, ktorý nastal. Energiu, ktorá sa vznášala vo vzduchu, cítil každý.
Otče!
Čo mám robiť?
Čakal. Neplánoval urobiť prvý krok. Cítil ten zmätok rovnako? Zreničky mal rozšírené. Ťažko dýchal.
Natiahol som ruku dopredu.
Vzduch zaiskril.
On ju vzal do svojej.
A mágia vybuchla.
Zalapal som po dychu, lebo svet naokolo zmizol - bol tu len on a naše spojené ruky. Energia vystrelila okolo nás v ohromnej vlne, preliala sa a okolo našich zápästí zažiaril tenký modrý kruh.
Zviazanie.
Pocítil som tlak, ako ma pritiahol k sebe. Hrude na nám dotkli, rovnako ako ramená a paže. Prstami vybehol po mojom krku. Zodvihol som dlaň a opätoval ten elektrizujúci dotyk. Pod kabátom som v hrudi cítil srdce. Divoko a živočíšne bijúce, prekrásne! Nemohol som ani nič povedať, len ochromene vnímať množstvo mágie, krútiacej sa okolo nás.
