Mafia v krvi

18.

,,Na to ste mali myslieť skôr ako ste ma vymenili za svoje prachy a odnikadiaľ ma brať nebudete! Viem sa o seba postarať sama a do môjho života sa viac pliesť nebudete!" poviem naposledy a hovor zruším. Kurva ešte aj tá ma naserie! Naštvane hodím tašku pod svoje nohy a otočím sa opäť ku oknu.

Kylov pohľad:

Už som mal toho proste dosť. Nemôže sa tak so mnou rozprávať a ani nebude. Nemyslím si že som to prehnal náhodou môže byť rada že to dopadlo iba takto kurva jedna. Konečne spoznala čo som skutočne zač. Čo ma ale najviac nasralo bolo že nerevala, ani jednu slzu nevyronila. Chcel som vidieť utrpenie v jej tvári a strach v jej očiach no miesto toho sa smiala, smiala sa mi do ksichtu. Akoby toho prežila viac a ešte aj niečo silnejšie Najviac ma prekvapilo keď mi povedala že sa smrti nebojí, nuž ja sa postarám o to aby sa to zmenilo. Bohužiaľ som nemal čas sa tu s ňou zdržiavať už teraz som meškal. Akurát som sa ako tak upokojil keď jej začal zvoniť mobil. Krista mohlo mi napadnúť že si vezme ten posraný telefón. Už to začínalo vo mne poriadne vrieť tak ja som sa snažil byť milý a kurva! Ako som zistil tak jej volala jej milovaná matka a popri tom horlivo niečo hľadala v taške. Celý čas som behal pohľadom od nej ku ceste ale ona mi nevenovala ani jeden pohľad aj keď vedela že sa na ňu pozerám. Bol som prekvapený keď to dala na reproduktor, čakal som že bude volať o pomoc no miesto toho pomoc ktorá jej bola ponúknutá bola odhodená kdesi ďaleko. Zdá sa že asi nemala dokonalé detstvo a nie je drzá iba ku mne. Videl som že za chvíľu asi vybuchne ale nakoniec to zrušila bez toho aby mala jej matka možnosť odpovedať a s rachotom hodila tašku pod svoje nohy. Zastavil som pred klubom ktorý patril jednému nášmu spojencovi. Vystúpil som a hneď ako som sa pohol ku vchodu som za sebou začul kroky. Vošiel som dnu aj s Melanie a prešli sme dozadu. Už tam na mňa čakal David aj spolu s jeho ochrankou. Hah aj po tak dlhom čase čo spolu pracujeme sa ma stále bojí. ,,Dlho sme sa nevideli Kyle" povie s úškrnom no pohľad zameria niekde za mňa. Až po čase mi dopne že sa díva na Melanie. ,,Aj ja ťa zdravím David. Vybavíme to načo som sem prišiel a odídem, nebudem sa tu zdržiavať" odpoviem mu. ,,Jasné...vidím že budeš mať asi niečo na práci" povie slizko a žmurkne na moju spoločníčku. Ona len zdvihne jedno obočie a prepaľuje ho pohľadom. To čo robí vždy. Neodpoviem mu iba sledujem ako vypisuje šek na pol milióna. Podá mi ho a ja sa spokojne usmejem. ,,Takže toto je tvoja nová štetka?" opýta sa a opäť presunie svoj pohľad za mňa. Melanie prepukne v hlasný smiech. ,,Byť tebou si tu nevyskakujem a neozývam sa si len obyčajná štetka, môžeš skončiť zle" povie naoko ľútostne. ,,Oh aké milé. A ty si len obyčajný poskok" usmeje sa a pohľad mu opätuje. Houu okey. ,,Fajn, my pôjdeme" poviem okamžite a ani nečakám na odpoveď a už ju ťahám von. ,,Ty vole to sa nevieš aspoň trochu krotiť?!" zhúknem na ňu. Skurvená piča. Iba sklonila hlavu a bola ticho. ,,Arghh" zavrčím a sadnem si s rachotom do auta. Ona si sadla tiež. ,,Povedal som ti že nebudeš robiť problémy a ty ich vytváraš všade kam sa pohneš!" zhúknem. ,,Prepáč" potichu šepne, skoro som ju ani nepočul. Divné že sa vôbec ospravedlnila. Neodpovedal som iba som potichu šoféroval. Na druhú stranu je fajn že ho odbila a nedala sa aspoň viem že sa v mafiánskom svete tak ľahko nestratí. Krista čo to tu trepem. Už mi načisto preskočilo. Po asi 15-tich minútach tichej cesty sme konečne prišli ticho. Ja som mlčal lebo som sa držal aby som jej nevlepil ďalšiu a ona pravdepodobne že nemala čo povedať.  

Ďalšia kapitolka je vonku:) Dúfam že sa vám bude páčiť♥

Vaša Aness♥