Mafia v krvi

30.

Od dnešného dňa sa to zmení. Budem opäť sama sebou. Sebavedomá, cieľavedomá, bezcitná k okolitému prostrediu. Budem to čo zo mňa moja rodina spravila. Zlomený človek, bez štipky ľútosti, strachu či citu voči bolesti v mojom vnútri. 

Melanin pohľad:

Sedím v kuchyni a pijem čajík. Ovocný. Môj obľúbený. Zrazu vojde do kuchyne Derek. Už mi to príde smiešne. Vždy keď som niekde ja, tak niekto vpochoduje do tej istej miestnosti v akej som aj ja. Nuž čo už, žije tu pomerne dosť  ľudí. Nevšímam si ho, na čo aj. Je to kretén. ,,Ahoj Mel" ozve sa prvý. Iba odkývam hlavou a ani sa naňho nepozriem. ,,Môžem sa niečo spýtať?" opýta sa. Okey toto je divné. Tento Derek je ako vymenený. Nie je to ten večne agresívny a nechutný Derek ktorého som mala zatiaľ možnosť poznať. Ehm nie že by som sa ho snažila nejako extra spoznať.  Zasmiala som sa. No nie šťastným smiechom. Bol to ľadový smiech. Bez emócie. 

,,Môžeš, ale či ti odpoviem to neovplyvníš" odpoviem mu rovnako chladne ako som sa zasmiala. Zamračil sa ale ako vidím, nemal v pláne niečo odvrknúť na moju mrazivú odpoveď. Mienim sa držať toho čo som si povedala. NO EMOTION! ,,Prečo si taká chladná? Ako to že zvládaš emócie? Veď predsa nebola si vychovávaná na mafiánku" sype jednu otázku za druhou. Pozriem naňho s ešte väčšou prázdnotou ako predtým. 

Nemyslela som si že sa spýta práve toto. ,,Takto som sa vychovala sama. Som taká pretože taká chcem byť a zvládam ich pretože som sa to naučila" odpoviem mu na všetko. Popravde trošku ma pichlo pri srdci z príchodu pár spomienok z minulosti. Úplnú pravdu nevie nikto ani Nora. Nepovedala som to pretože by to bola moja slabina. Slabina ktorú by chcel určite niekto využiť. Bol do mňa zahľadený. Nespustil zo mňa oči. Neviem čo mu po mojich slovách vírilo v hlave ale nejako ma to ani nezaujímalo. Čaj som mala už dávno vypitý. Postavila som sa a odišla. 

Kyleov pohľad:

,,Ako to že to nevzal?!" zhúknem na Matta. Už tu viac ako hodinu riešime obchody. Z mne neznámych dôvodov zrušil zákazku jeden z našich najlepších spolupracovníkov, ktorá nám mohla celkom dosť vyniesť. ,,Ja neviem, Kyle. Ja proste neviem. Zavolal že to nakoniec neberie. Neviem čo sa stalo" povedal pokojne, no aj tak som mu v očiach videl obavy. 

,,Kurva!" treskol som päsťou do stola až mi popukali kosti na hánkoch. Toto nie je dobré. Bol to dôležitý obchod. ,,Fajn, vypadni" poviem mu. Áno je to kamarát ale keď ide o obchody nie som príjemný k nikomu. Veľmi rýchlo odišiel, začo som bol vážne vďačný. Vzal som mobil a vytočil Santosa, nášho spoločníka. Je to starší muž, no za to s pekne plnými vreckami a plnými silami. Je to mafián s vysokým postavením a mocnými chlapmi za sebou, no aj napriek tomu nie je mocnejší ako my. Ako Maxwellovci. Po pár sekundách to zdvihol. 

,,Zdravím, Santos" pozdravím ho. Teraz sa vážne premáham aby som ho nezaškrtil. ,,Oh, rád ťa znova počujem Kyle" to ako to  hovoril, akoby sme boli najlepší priatelia a on práve neurobil najväčšiu chybu svojho života. ,,Vieš mi povedať čo sa ti na tom obchode nepáči, Santos?" spýtam sa ho, no stále pokojne aj keď to začína vo mne vrieť. Malo ísť o predaj vysokokvalitných drog. Ide o tony ktoré som preňho pripravoval. Každého by to nasralo. 

,,Takže toto bol dôvod tvojho hovoru? Vieš na tom obchode mi nič nevadí. Je priam dokonalý. Úžasná ponuka. Vždy ste mi ju vedeli pekne ponúknuť. Otázka znie, či chcem ja s vami stále obchodovať. Táto zákazka, vám prinesie obrovské zisky, ale čo ja? Budem mať z toho tiež veľký zisk? Áno, určite. Určite mi to tiež pekne vynesie, no zároveň mám momentálne veľa iných ponúk a veľa problémov, preto by som rád tento obchod vynechal. Idú po nás z juhu a ja si to chcem vyriešiť sám, momentálne potrebujem vyriešiť to. Chcem to raz a navždy skoncovať. Neskôr sa môžeme ku tomuto obchodu vrátiť" dorozpráva. Každé jeho slovo som priam hltal. Popravde to polovične chápem. Santos súperí a bije sa s juhom už dosť dlhú dobu. No predsa len som nasratý. ,,Achh, fajn! Vyrieš si to, viem že máš s nimi určité problémy" poviem, no nie práve nadšene. ,,Čau" povie no na to mu už neodpoviem a hovor položím. 

Konečne som vyšiel z pracovne. Po hovore so Santosom som si musel vypiť pár pohárikov a potom som dorobil ešte pár papierov. Našťastie som už skončil a idem do izby. Vkročil som dnu ale nikoho som nikde nevidel. Po chvíľke som predsa len počul buchot z kúpeľne. Vyšla odtiaľ Melanie a to vážne sexy oblečená. Tie silónky tomu pridávali ten správny efekt. Sušila si mokré vlasy a niečo sa jej pilne hmýrilo hlavou. Ani si ma nevšimla. Neviem, po tom čo som ju včera preniesol do postele sa vo mne niečo pohlo. Ach, blbosť. Z tej práce mi totálne preplo. Potom som si všimol jej obviazanú ruku. Za to môžem ja, a to červené, jemne opuchnuté líce? Tak za to môžem taktiež ja. Vyzliekol som si tričko a vošiel do kúpeľne okolo nej, až vtedy si ma všimla a prekvapene na mňa pozrela. No v jej očiach nebola tá iskra, nebola tá pravá emócia čo som zatiaľ videl vždy keď som sa na ňu pozrel. 

Vyšiel som zo sprchy a Melanie už ležala v posteli. Ľahol som si vedľa nej. ,,Dobrú noc" poviem a zavriem oči odhodlaný zaspať. Nečakal som odpoveď no tá prišla. ,,Dobrú" odpovedala. Otočil som si ju k sebe a pritiahol, takže mi ležala na hrudi. Pozerala na mňa zamračeným pohľadom. Veľmi zamračeným, priam vražedný. ,,Môžeš ma láskavo..." povie a snaží sa odtlačiť. No ja som si ju ešte viac k sebe natlačil. Nevšímal som si ju a zavrel pokojne oči. Musí si zvyknúť či sa jej to páči alebo nie. Po čase to vzdala a uvoľnila sa , aj keď iba čiastočne ale uvoľnila a pohodlne sa na mne uložila.

Nová kapitola je tu! Síce trošku neskôr, začo sa veľmi ospravedlňujem, ale snáď vám to nebude vadiť:) Dnes je aj z väčšieho pohľadu Kylea. Dnes je dokonca o dosť dlhšia než inokedy. Dúfam že sa Vám bude páčiť:) Ďakujem za každú hviezdičku či komentár:)

Vaša Aness♥