Mafia v krvi

32

Videla som ako mi Kyle bežal naproti, ale boli štyria a ja som sa nedokázala brániť keď ma všetci držali. Dali mi tú handričku k nosu a ústam a pomaly som zaspávala. Čo sa to deje? Kto sú tí ľudia? Ďalej som nevedela čo sa okolo mňa alebo so mnou deje. Upadla som do spánku.

Kyleov pohľad:

Akurát idem za chalanmi. Konečne som si dal na chvíľu pokoj od papierovačiek. Prechádzal som okolo balkónových dverí, keď som si všimol že je Melanie vonku. Bola pri ružiach a bola hlboko zamyslená. Neviem prečo zrovna u čiernych, tie sú tu dlho ale chceli sme ich dať preč. Nemala by tu byť sama a okrem toho ani neviem že tu vôbec je, ešte utečie a bude všetko v riti. Táto časť záhrady nie je práve najlepšie zabezpečená, väčšina ľudí ani o nej nevie. Zavolal som na ňu nech ide dnu a pokračoval v ceste. Dúfam že ma poslúchne a nepokúsi sa ujsť. 

No po chvíli som počul krik. Bola to Melanie. Melanie na mňa kričala. Hneď som sa rozbehol a videl som ako Melanie berú štyria chlapi. Snažila sa ale nemala šancu. Hneď som sa za ňou rozbehol a už som strieľal po nepriateľoch. Bolo neskoro, vzali ju. Krista! Onedlho už boli na záhrade aj chalani. ,,Čo sa deje? Počuli sme výstrely" ozval sa hneď Tom. ,,Melanie. Niekto ju uniesol. Kurva! Do boha skurveného!" Začal som vrieskať a trieskal som do všetkého čo mi prišlo pod ruku. Nemôže sa to dozvedieť otec. Nemôže! ,,Fajn myslím že ju uniesla jej rodina, ale môže to byť aj niekto iný. Je tu veľa ľudí, ktorý nás chcú zničiť" poviem asi po 15-tich minútach čo sa upokojím. Všetci hneď začnú pracovať. Matt začne vyhľadávať miesta, budovy domy a vily, všetko čo jej rodina vlastní alebo kde by mohla Melanie byť. 

Melanin pohľad:

Zobudila som sa s ukrutnou bolesťou v hlave. Chvíľu som nevedela, čo sa stalo a prečo som tu, no veľmi rýchlo sa mi vyjasnilo. Vážne mi vtedy povedali že ma majú radi a chcú ma zobrať domov? Vážne? Pretože práve teraz som sa nachádzala na starej, rozheglanej, drevenej stoličke, priviazaná lanom ktoré sa mi bolestivo zarezávalo do kože. Musia ma mať naozaj veľmi radi. Do miestnosti vstúpil Aron. No skvelé už len ten mi tu chýbal. ,,Ahoj, ségra. Konečne si doma. Ani si nevieš predstaviť ako si mi tie tri roky chýbala" povedal. ,,Cs no jasné a práve preto som práve teraz priviazaná o stoličku" povedala som ironicky so značnou dávkou nenávisti. ,,Keby som mohol niečo spraviť, spravil by som" ohradil sa. ,,Mohol by si, ale nechceš pretože si nechceš pokaziť titul otcovho miláčika" odpovedala som mu a hneď vedela že mám pravdu. 

Po chvíli Arona vystriedal otec. ,,Miláčik, konečne si doma" ozve sa. ,,Áno, áno, jasné. Určite som vám extrémne chýbala. Až tak že ste si ma museli priviazať aby som vám náhodou neutiekla. Znovu" poviem pokojne no s naštvaným podtónom. Strelil mi poriadnu facku. A za ňou ďalšiu a ďalšiu. ,,Ty malá suka! Tak človek sa ku tebe snaží byť dobrý a ty si malá nevďačná kurva! Len tak si odídeš, po tom všetkom čo sme pre teba s matkou urobili! Mala si od Maxwellovcov ujsť! Mala si prísť sem, kam patríš!" rozkričí sa na mňa. Začala som sa smiať. To nie je možné! Čo pre mňa urobili vážne? Radšej budem do konca svojho života s Kyleom ako jeden deň s týmto tu. Dlaň vymenila päsť a tým pádom boli rany tvrdšie a bolestivejšie. Cítila som tú krv všade. Tiekla mi potokom z nosa aj z úst. Pri poslednej rane sa mi zahmelo pred očami. 

,,Veď ty uvidíš, pojebaná suka!" uškrnie sa na mňa nechutne. ,,Nie...Nie to nie!" vykríknem, viem čo bude nasledovať. Viem presne čo sa teraz stane, bude sa opakovať moja minulosť, moje detstvo. Bude sa opakovať to na čo som chcela tak pilne zabudnúť. Videla som ako nahrieva železnú tyč. Ani som sa nenazdala a už mi bez ľútosti prudkým pohybom vrazil do brucha. Vrieskala som a vrieskala. Slzy som už nemohla zastaviť, nemohla som....Spomienky z detstva na mňa doliehali jedna radosť. Aj keď mi neprerazil tyčou celé brucho, bolelo to extrémne, hlboká popálenina, smrad spálenej pokožky ak nie aj mäsa a krv všade navôkol. Na zemi, na mojich nohách, v mojich vlasoch. Takouto rozpálenou tyčou mi ešte pár krát prešiel po tele a učinil mi tak pár ďalších vážnejších zranení. Plakala som a plakala, toto som prežívala každý jeden deň ako malá. Či už bitka, popálenina, rezné rany alebo čokoľvek iné. Toto je môj život, moje tajomstvo. Otec sa rád vyvyšuje nad ostatnými, rád vytvára utrpenie, no sám sa nevie ubrániť a bojí sa aj muchy ktorá naňho sadne. Vždy si rád vybíjal zlosť na mne. Vždy mi rád dával všetko za vinu. Bola som jeho najväčší problém a Aron? Viem že ma mal rád ale nikdy sa ma nezastal vždy bol na otcovej strane, bol na strane môjho utrpenia už odmalička a nesnažil sa to zmeniť.

Ahojte:)Viem že s kapitolou dosť meškám, ale mám toho teraz poviac:( Konečne je ale tu, takže dúfam že sa vám bude páčiť:)♥ 

Ema0954 tak s tou rodinou si mala pravdu:) Síce neviem či si čakala niečo takéto, ale mala si pravdu:)♥

Vaša Aness♥