2.

6.2K 153 0
                                    

Melanin pohľad:

Bola som pri mojej skrinke a schovávala si do nej všetky nepotrebné veci, keď ku mne prišla celá moja partia. Je tam Stefan, Drew, Lukas, Timothy, Jer, Nora a nakoniec ja. Keď ku mne prišli všimla som si že Stefan má obrovský monokel pod okom ,,Kto?" opýtam sa kľudne, ak to bude ten debil tak ho asi zabijem. On iba skloní hlavu, už strácam nervy ,,Kto to bol!?" pomaly už aj kričím. ,,Cole" pošepká. No jasné že je to ten kokot, drbne ma. Rozbehnem sa na pánske wécka, počujem ešte ako za mnou Nora kričí ,,Nechaj to tak, neblázni!" ale ja ju ignorujem a pokračujem v ceste. Vtrhnem tam a uvidím ho ako sa olizuje s nejakou prváčkou. Odtrhnem ho od nej a jednu mu vrazím, ako vidím asi som mu dala trošku silnejšiu keďže mu už z nosa tečie pramienok krvi. Ešte mu dám kolenom do brucha a on sa zosype na zem, som spokojná. ,,Nabudúce sa radšej k nikomu z mojej partie nepribližuj, lebo skončíš horšie", otočím sa a plánujem odísť ,,Suka!" povie na mňa a ja mu ukážem prostredník vo vzduchu, ako som si všimla do dievča tu už nie, šťastie pre ňu, totiž Cole je kapitán futbalového týmu a myslí si o sebe veľmi veľa ale jednoducho na mňa nemá. Spomínala som že som tak trochu badgirl? Akurát vyjdem z dverí keď sa po chodbe ozve ,,Melanie Starsnová okamžite príď do riaditeľne" tak teda zmením kurz a idem tam. Bez klopania samozrejme, vojdem sadnem si do kresla a vyložím si nohy na riaditeľov stôl  ,,Melanie okamžite si daj dole tie nohy!" iba prekrútim očami. ,,Panebože, dobre, čo máte krámy alebo čo?" zavrčí na mňa a prudko sa postaví ,,Zase si sa pobila Melanie! Ešte raz a vyhodím ťa zo školy!" kričí na mňa, áno áno vyhodíte ma zo školy, no to už vravia tak pol roka. ,,Upokojte sa! Ja za to nemôžem Cole napadol Stefana, videli ste jeho veľký monokel??!" pokojne som povedala, veď načo sa stresovať kvôli blbému riaditeľovi. ,,Nie ten som nevidel, no aj tak sa problémy takto neriešia, na robenie poriadkov som tu ja!" zvolal. ,,Pozri Melanie si dobrá žiačka, učíš sa dobre tak prečo si to takto kazíš správaním? Zmeň sa uvidíš, budeš sa cítiť aj ty sama lepšie." dopovedal svoj srdcervúci monológ. Začala som sa smiať, ale že extrémne. ,,Pozrite sa ja som so sebou spokojná a ak vy nie tak je to váš problém ale veľmi dobre viete, že ak ma vyhodíte tak tu pravdepodobne ani vy dlho neostanete. Mám najlepší priemer známok zo všetkých na tejto škole a je ich tu iba pár čo majú dobré známky, ostatní to flákajú, ledva prechádzate pri inšpekcii školy takže ja si myslím že keby som tu nebola ja, vzorná žiačka, Vašu školu zatvoria alebo Vás nahradia niekým iným" nevinne sa usmejem ,,Takže dovidenia a prajem pekný zvyšok dňa" zaškerila som sa pretože viem že som vyhrala, je to pravda, síce toto je celkom dobrá škola, majú tu málo učiteľov a nič sa tu nestíha, málo financií a tak ďalej... postavila som sa a vyšla z riaditeľne. Išla som pomaly k svojej skrinke, počas toho ako som kráčala sa na chodbe utvoril krásny koridor a všetci začali tlieskať a pískať. Po ceste sa za mňa zastúpila celá moja partia a išli sme ako nejaký veľký gang, nad týmto som sa zasmiala a pokračovala v ceste. Zo skrinky som si vybrala svoje veci a vyšli sme z budovy keďže všetci máme už koniec vyučka. Vonku sme sa všetci postupne objali a rozlúčili sa, sadla som si s Jeremym do auta a išli sme domov.



Ďalšia časť:) Mám pokračovať alebo ani nie?

Mafia v krviWhere stories live. Discover now