Mafia v krvi

48.

,,Zase sa niečo posralo v Rusku. Pravdepodobne sa to bude musieť spraviť no nie samo, že?!" zakričí. Celú dobu na mňa zazerá. Akoby som mu pretiahla psa, do riti. Arghhh. ,,Ale veď len teraz si sa vrátil" Kyle argumentuje. Do riti Kyle. Nemôžeš držať hubu? Všetko, by tu bolo bez neho lepšie. Či chceš aby tu zostal? Achh. 

Malenin pohľad:

,,No a práve preto tam teraz pôjdeš ty!" spokojne sa usmeje. Čože?! Nie, nie, NIE! Toto sa nemôže stať! To je len vtip. Zlý vtip. Práve začínalo byť všetko v poriadku. Jeremy bol v poriadku a všetko začínalo byť jednoducho fajn. Vystrašená som sa pozrela na Kylea. Ten vyzeral taktiež viac než šokovaný. ,,Ale otec. Onedlho budeme mať svadbu a treba všetko nachystať. Nemôžem teraz odísť. Práve mi tu idú dobre obchody" Kyle namietal o stošesť. Silno mi stláčal bok. Neviem či od nervov alebo prečo, ale začínalo to trochu bolieť. Pri pomyslení na svadbu mi stiahlo žalúdok. Už sa to blížilo. Už nikdy nebudem môcť vrátiť svoj život do starých koľají. ,,Stačí! Už som povedal! Zajtra odchádzaš! Obchody pôjdu dobre aj naďalej. Nezabudni, že Bossom som tu stále ja! Kurva!Už si si to tu stihol privlastniť?! JA! Som tu tu vybudoval! A o svoju nevestu sa neboj. Určite bude o ňu dobre postarané, však?" uprene mi hľadel do očí. Prepaľoval mi v nich dieru. Neodpovedala som mu. Bojím sa. Nechcem aby Kyle odišiel. S ním som v ako-takom bezpečí. Panebože a Jeremy?! Ten tu nemôže ostať, ak tu bude jeho otec oxidovať. O pár sekúnd Kyleov otec odišiel. Dívala som sa na dvere ktorými pred chvíľou prešiel. ,,Mel" pošepkal. Chytil ma za ruku a potiahol ku kreslu. Sadol si doňho a mňa si posadil na nohy. ,,Mel...ja...musím-musím odísť. Nemám na výber" šepkal. Akoby- akoby sa niečoho bál. Oprela som sa o jeho hruď a hlavu mu položila na rameno. ,,Kyle, prosím...prosím neodchádzaj. Nenechávaj ma tu s ním samotnú...prosím. Ublíži Jeremymu...on. Ja-ja-ja sa ho bojím" priznala som sa mu. Načo to tajiť. Načo tajiť, že z jeho otca mám strach. Myslím si, že môj strach je oprávnený. ,,Melanie. Musím ísť...ale porozprávam sa s otcom áno? Sľubujem ti, že sa Jeremymu nič nestane áno? Len nech nerobí problémy. Budem sa ponáhľať. Čo najrýchlejšie sa vrátim domov. Nechám tu Tomasa, áno? Bude na vás dávať pozor" snažil sama upokojiť, no mne sa v hlave aj tak točili rôzne scenáre. Poslednú dobu sa v ničom nevyznám. V sebe sa nevyznám a teraz toto?! Náš vzťah s Kyleom sa naozaj zlepšil. Neviem ale, či to mám brať pozitívne alebo negatívne. Je mi jasné, že zo svadby sa už nevykrútim. Mohla by som ohroziť Jeremyho, keďže sa rozhodol ísť naproti smrti však? Kyle mi dá pusu na čelo a postaví nás. ,,Idem za otcom, choď do izby, neskôr za tebou prídem" povie a už ho niet. Zaujímalo by ma, čo sa mu porobilo. 

Otvorím dvere od našej izby. Hrozne sa bojím Kyleovho otca, totiž ak tu Kyle nebude, môže sa stať naozaj veľa zlých vecí a pravdepodobne sa aj stane veľa z vecí. Ach. ,,Mel" niekto zrazu povie pri mne. Nadskočím. Srdce mi bije až v krku. ,,Ježiši-kriste Jeremy! Vieš ako som sa zľakla?!" naštvane som sa naňho pozrela. Bola som tak zamyslená, že som si nevšimla sediaceho Jeremyho na posteli. ,,Prepáč. Ja som len...hrozne som sa bál" šepne a obíjme ma. ,,Vieš, ešte stále máme čas ujsť, zbavili sme sa toho Kola či koho a aj jeho otca a partia áno, bude to super...možno...možno by sme sa nejako mohli-" hovorí rýchlo, ledva mu stačím rozumieť. Splieta jedno cez druhé. ,,Hej, hej spomaľ. Prestaň. Nikam nejdeme. Nemôžme" povedala som mu úplne úprimne. Je to pravda a ja som sa už s tým tak nejak zmierila. ,,Ako NIKAM nejdeme?! Ty tu chceš ostať?! Je to psychopat! Celé je to tu postavené na hlavu. Musíme ísť jednoducho preč. Ideme hneď teraz!" kričal na mňa. Schmatol ma za ruku a ťahal k dverám. Hneval sa, veľmi. Som si vedomá, že mi chce pomôcť, no takto nikomu nepomôže. Ani mne, ani sebe. ,,Jeremy pusti ma!" hľadím mu odhodlane do očí. Zatína sánku a zrýchlene dýcha. Postupne cítim, ako mi povoľuje tlak na ruke. ,,Pozri jednoducho nemôžme odísť. Nechápeš, že nám obom hrozí nebezpečie?! Je jedno či tu alebo vonku. Nezabúdaj na môjho otca. Naposledy nás dal pravdepodobne sledovať. Okrem toho ak odídeme nebudeme ohrozený len my, ale aj nič netušiaca Nora! Vie vôbec kde si sa vyparil?!" môj hnev taktiež pribúdal na intenzite. Dosť, že som nervózna z Kyleovho odchodu a jeho otca. Ešte sa k tomu pridá aj milý Jeremy! Vážne úžasné! Čo viac si k tomu môžem priať? ,,Nie, Nora nevie kde som" ticho odpovie. Ledva som ho počula. Zjavne si až teraz začal uvedomovať závažnosť tejto zapeklitej situácie. ,,Len mi povedz jedno a úprimne....Si tu naozaj šťastná alebo cítiš sa tu aspoň trochu dobre?" pozeral sa mi do očí a čakal. Čakal na moju odpoveď, no ja neviem čo mu mám povedať. Cítim sa tu šťastná? To neviem. Cítim sa tu aspoň trochu dobre? To asi áno. Ja...myslím, že by som mala začať byť k sebe úprimná. Mám Kylea celkom...POZOR! Iba celkom rada. Myslím, že je to na dobrej ceste a asi...asi by mi chýbal keby jednoducho odkráčam preč. Okrem toho nechcem tu nechať Mayu samú. Mám ju naozaj veľmi rada, je to úžasná žena. Preboha nechápem kedy sa takto moje pocity zmenili. Pred nedávnom by som povedala, a to bez rozmýšľania, že Kylea nenávidím. Lenže teraz akoby to nebolo až také zlé. Neviem to opísať. Viem čo vám teraz behá hlavou, ale mýlite sa! Určite nie som zamilovaná! Pche! To rozhodne NIE! Ale Kyle sa zmenil a už to šlo samo. Možno konečne pochopil, že imbecilom, idiotom a totálnym debilkom sa mu pri mne neoplatí byť. A možno je v tom niečo iné. Síce neviem čo, ale tento Kyle sa mi páči omnoho viac. 

,,Áno, cítim sa tu fajn. Naozaj Jeremy...nie je to tu také strašné" odpoviem mu na jeho otázku. Ehm...no akože niekedy to tu je vážne peklo, ale to ti radšej asi spomínať nebudem. 

Kyleov pohľad:

,,Nemôžeš ma poslať teraz do Ruska, otec!" hnev mi prúdil žilami. Nemôžem ju tu predsa nechať napospas krutosti môjho otca! Už si toho prežila dosť. Nielen s jej rodinou, ale aj tu...a mňa to naozaj mrzí. Správal som sa ako totálny idiot. Priznávam...Melanie mi trochu prirástla k srdcu. ,,Môžem a aj to urobím Kyle. A prestaň mi tu hulákať!" snaží sa ma zmraziť pohľadom. Už ma vážne štve. Kurva a čo teraz? Neviem čo mám spraviť. Nemôžem ju tu nechať samú, s ním. Lenže nemám na výber. ,,Fajn. Pôjdem tam. No mám podmienku otec a nemienim ustúpiť...ku Melanie a Jeremymu sa nepriblížiš. Nič sa im nestane. Až sa vrátim, budú zdraví a nič im nebude, jasné?" zaťal som sánku a rovnako ako on mne, aj ja som mu hľadel do očí. Začal sa smiať. Ironicky. ,,Takže ty si ešte ideš klásť podmienky? Vtipné...no máš pravdu. Predsa nechceme na svadbe urobiť cirkus zbitou nevestou no nie?" usmeje sa. Bral som to ako súhlas. Viac by som z neho aj tak nedostal.

Ahojte! Tak Kyle nám nakoniec odíde. Prepáč @moonlight__098... Čo hovoríte na to, ako Kyle zvládol danú situáciu? Myslíte, že Kyleov otec dodrží slovo? Dúfam, že sa vám kapitola páčila:)

Vaša Aness♥