Melanie je drzé, pekné, neslušné no za to múdre dievča. Kyle je syn mafiánskeho Bossa z tej najsilnejšej, najchladnejšej a najkrutejšej mafie na celom svete. Kyle musí mať priateľku a neskôr sa musí oženiť aby sa mohol stať nasledujúcim Bossom. Čo s...
Túto špeci kapitolu by som chcela venovať Jenna789 a Ema0954 ♥ Samozrejme chcem poďakovať naozaj všetkým čo čítajú tento príbeh a poctivo čakajú na ďalšie časti.♥
,,Ďakujem" povedal. Nadvihla som obočie a pozerala sa všade možne len nie naňho. ,,Ja..mrzí ma to...prepáč" ešte dodal po nejakej dobre čo sme boli obaja ticho. Počkať! Čo to práve povedal? Ja neverím! On sa ospravedlnil. Pre boha! Nemá horúčku?
Melanin pohľad:
Vyjavene som na neho pozerala ešte veľmi dlhú dobu. Svoju ruku preložil z mojej nohy na moje líce kde mi strelil predtým facku a jemne ho pohladil. Mala som ho jemne červené ale na to, som ja bola samozrejme zvyknutá. Odhrnul mi prameň neposlušných vlasov z tváre a zahľadel sa mi do očí. Až teraz som si všimla že ich mal nádherne hnedé. Začal sa ku mne približovať. Nič som nerobila, iba sa stále pozerala do tých hnedých jednoliatych očí, v ktorých som sa pomaly ale isto topila. Už bol tak 4 centimetre od mojej tváre keď som sa spamätala a odsotila ho. Preboha, čo to zase vyvádzam. Moje odsotenie mu spôsobilo že si naspäť ľahol a ja som vypochodovala z izby. Toto nie je dobré. Toto nie je vôbec dobré! Zišla som do kuchyne a rovno si vybrala raňajky. Bol tam Matthew.
,,Bré ránko Mel" usmeje sa na mňa. ,,Bré ako komu" odpoviem potichu. To už mu zmizne úsmev z tváre a rovno sa ma spýta. ,,Čo sa stalo? Si v pohode? Prepáč viem, že si asi mala problémy, že si bola vonku ale my sme vážne nevedeli, že sa tak naštve. Nechceli sme aby ti ublížil. Vážne" hovorí to so značnou bolesťou v hlase. Hm vlastne som sa ani nezamyslela nad tým že je to vlastne ich chyba že mi vlepil a ja som sa zrútila ako domček z karát. No aj napriek tomu im to nevyčítam, nevedeli to. Okrem toho keby sa ma spýtali znova, išla by som aj keď viem čo to bude obnášať. Včerajší deň som si maximálne užila, bola sranda a mám kopu krásnych fotiek.
,,To je v pohode. Ja sa na vás nehnevám, Matt" poviem jeho meno skratkou a usmejem. Najskôr bol prekvapený no potom sa mu vytvoril na tvári široký úsmev. Bolo to prvý krát čo som ho nazvala prezývkou. Vždy som ho nahlas oslovovala iba Matthew. ,,Áno koniec včerajšieho dňa som si predstavovala inak ale nevadí. Aj tak som si už zvykla" poslednú vetu so zašepkám pre seba. No pravdepodobne to počul aj keď som nechcela pretože pokrčil obočie. Už už sa chcel ozvať, keď som mu do toho skočila.
,,Kyle si potrhal stehy takže som mu to musela ráno zašívať" poviem rýchlo, no samozrejme mu nebudem predsa hovoriť o čo sa Kyle následne pokúšal. To iba prikývol na znak že chápe. Taktiež asi pochopil že sa s ním o predchádzajúcej téme nechcem baviť, pretože sa viac už nič nepýtal. Čo je dnes vlastne za deň? Normálne som už v tomto stratená. Vybrala som sa už do izby. Prosím bože! Že tam nie je. Prosíííím. Otvorím dvere a nakuknem dnu. Pfuuu, nikto tu nie je. Super.
Rovno som išla do kúpeľne a pozrela na svoj odraz v zrkadle. Myslela som že budem vyzerať hrozne, ale vyzerala som v pohode. Okey, nebolo to najlepšie. Mala som fľak na ľavom líci, červené oči a jemné kruhy pod očami, no nebolo to tak hrozné. Vlastne dá sa povedať že teraz vyzerám asi najlepšie z toho čo som tu. Umyla som sa a jemne namaľovala. Prešla do skrine a rozmýšľala čo si oblečiem. No, v mojom šatníku prevládali tmavé kúsky. Žiadnu žltú alebo nedaj bože ružovú by ste u mňa nikdy nevideli. NIKDY!
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Obliekla som sa a ľahla si na posteľ. Moje myšlienky putovali za každým ku Kyleovi. Nech som sa snažila akokoľvek vždy som si k danej téme spomenula na Kylea. Och bože prečo?! Veď ho predsa nenávidím. Áno nenávidím! A podľa toho sa tak budem aj chovať. Nebude predsa so mnou zametať ako s nejakou handrou.
Uniesol ma, vyhrážal sa mi a udrel ma! Viac krát! Kam sa podela tá Melanie čo si nikdy nenechala skákať po hlave? Kam len zmizla. Vždy som si vydupala svoje. Nech už to bolo akokoľvek náročné. Zocelila som sa a svoje pocity držala pod kontrolou. Ukázala ich iba mojej partii. Inak som bola chladná a odmeraná. Pravda, keď som mohla pomohla som, no tam to haslo. Dokonalé sebaovládanie. Nikdy nedávať najavo pocity. Neprepadnúť hnevu aj keď to vo mne vrelo, neplakať aj keď moje vnútro kričalo a lámalo sa. Vybudovala som si rešpekt. Sama. Sama som sa dvíhala z dna na ktoré ma dostala moja vlastná rodina. Išla som vždy ďalej aj keď bola bolesť čo ma zasiahla silná. Nedala som sa zraziť na kolená. Tak prečo teraz? Prečo som opäť prepadla bolesti a strachu? Prečo som znova nechala moje pocity vyplávať na povrch? No jedno viem isto. Od dnešného dňa sa to zmení. Budem opäť sama sebou. Sebavedomá, cieľavedomá, bezcitná k okolitému prostrediu. Budem to čo zo mňa moja rodina spravila. Zlomený človek, bez štipky ľútosti, strachu či citu voči bolesti v mojom vnútri.
Ahojte! Nová kapitole je vonku. Dnes je trošku dlhšia a celkom zaujímavá. Dúfam že sa vám bude páčiť. Ešte raz by som chcela poďakovať, všetkým čo sú tu so mnou a aj za všetky komentáre či votes.
