Mafia v krvi

51.

Kyleov pohľad:

Cesta trvala dosť dlho, ale našťastie sme už tu.  chalanmi sme sa zhodli, že tu niečo nesedí. Išli s nami ďalší traja otcovi chlapi. No správajú sa hrozne čudne. Nemám z toho dobrý pocit. Hrozne často sa obzerajú a dávajú si nejasné signály. Všimol som si to hneď na začiatku. A okrem toho keď sme stáli na pumpe jednému z nich niekto zavolal. No prišlo mi, že to nebol úplne normálny hovor. V poslednej dobe sa deje veľmi veľa čudných vecí. Radšej si na nich budem dávať pozor. 

Melanin pohľad:

Je asi 10 hodín večer. Rozhodla som sa, že zavolám Kyleovi. Ako je na tom on a tak. Totiž ubehol už jeden deň a Kyleovho otca som ešte nestretla. Samozrejme som za to rada. Ale...je to divné. Jednoducho mám strach. Cítim sa naozaj nepríjemne keď neviem, kde ten satanský dedko je. Radšej by som ho mala pod drobnohľadom aby som vedela ako sa mu mám vyhýbať. 

Keďže Kyle stále nevie, že mám mobil, nebudem mu volať zo svojho, ale z Tomasovho. ,,Áno, áno. Keď s ním dovolám donesiem ti ho, neboj. Nepokazím ti ho ani nič" ubezpečovala som ho. ,,Fajn, pohni si" odpovie a nechá ma samú v izbe. Dobre, to by sme mali. Už mu len zavolať. Zvoní...zvoní... ,,Áno?" prehovoril. Ach ten jeho hlas. Je tak...tak... ,,Tomas? Môžeš mi vysvetliť prečo mi kurva voláš?!" zvrieskol. To ma prebralo z môjho roztápania sa nad jeho hlasom. ,,Ja-Kyle-to-ja som tu" vykoktala som so seba. Ježiši-Kriste. ,,Melanie! Ahoj princezná. Rád ťa počujem. Si v poriadku? Deje sa niečo?" vychŕli na mňa. Som...som jeho princezná!!! ,,Všetko je v poriadku. Ja-len...chcela som ťa počuť" povedala som nakoniec. Ježiš. Asi sa prepadnem od hanby. ,,Nedeje sa u teba niečo divné? Teda neviem...možno som paranoidná, ale myslím, že sa niečo deje. Tvojho otca som nevidela celý deň a...jednoducho je to divné. Teda som zato rada, ale je to...divné" zdôverím sa mu so svojimi obavami. Je pravda, že mám naozaj veľké obavy. ,,Máš pravdu Mel. Aj tu sa niečo deje. Ochranka ktorá išla s nami sa správa čudne. Akoby sledovali každý náš krok. Ale netráp sa. Je tam Tomas a Matthew. Nemáš sa čoho báť. Otec ti nič nespraví. Tak sme sa dohodli. Dohodu by zase asi neporušil. Zajtra prídem domov, áno?" Kyle sa ma snažil upokojiť a poviem pravdu, že sa mu to podarilo. Viac sa nebojím a okrem toho zajtra príde takže. Už sa nič nemôže stať, veď je noc. Ráno sa zobudím, kdesi čosi a Kyle príde. Aj keď tá jeho ochranka ma predsa len trochu znepokojila. ,,Tak fajn, ďakujem. Ponáhľaj sa dobre? A dávaj si na nich pozor, nepáči sa mi ako sa to tam vyvíja" poviem mu narovinu. Je to divné. Celá tá jeho nečakaná výprava do Ruska je divná. Všetko je divné odkedy sa jeho otec vrátil. Veľmi divné. ,,Bojíš sa o mňa?" spýta sa ma zvodným hlasom. Cítim v kostiach ako sa uškŕňa. ,,Áno. Áno bojím" odpoviem mu tvrdým hlasom. Chce ma vážne naštvať? Achh. ,,Začala si už plánovať svadbu?" spýta sa ma nečakane. Touto otázkou ma vážne zaskočil. Ani som si neuvedomila ako rýchlo sa to blíži. Onedlho je to tu. ,,Nie, ešte nie" pošepnem sklesnuto. Nastalo dlhšie ticho. Ja som akosi nemala čo povedať a Kyle si asi všimol môj sklesnútý tón hlasu. Pravdepodobne nevedel čo povedať. Radšej by som na celú túto frašku nemyslela. Ale bohužiaľ. Príliš rýchlo sa to blíži. ,,Počuj princezná...ak...ak je toho na teba veľa, môže ti niekto pomôcť. Napríklad...taká Nora. Ak chceš a otec nie je v dome. Kľudne to môžete naplánovať spolu" navrhne mi. Nora? Nora! Ona môže prísť? Môžeme byť konečne spolu! ,,T-to naozaj?!" nechce sa mi veriť, že by niečo takéto Kyle dovolil. Je to proste Kyle. ,,Áno,naozaj. Ale ak by sa otec vrátil, ak by ho niekto uvidel v dome, musí ísť okamžite preč. Musíš byť opatrná a dávať si pozor" vážne to dovolil. Panebože, panebože!!!! Uvidím Noru!! Vypísknem od radosti. ,,Ďakujem, ďakujem!" nadšene opakujem dokola. Snáď neprišiel o sluch. ,,Tak fajn. Zajtra okolo večera možno aj v noci by som sa mal vrátiť. Zatiaľ ahoj" rozlúči sa. ,,Ahoj" hovor zruším. 

,,Melanie! Mel!" počujem niekoho kričať moje meno. Kriste,čo ak je to Kyleov otec?! Ale ten by ma nikdy neoslovil Mel a možno ani Melanie. To on určite nebude, kľud Melanie, dýchaj. Snažím sa spomaliť svoj dych. ,,Aaaaa." začnem kričať. ,,Krista Tomas! Prečo ma tak desíš?" hodím naňho vražedný pohľad. Tomas mi totiž len tak nabehol do izby a priam mi až vykopol dvere! ,,Si v poriadku?? Prečo si kričala?" spýta sa ma. ,,No pretože som skoro dostala kvôli tebe infarkt?" zavrčím naňho. ,,Nie. Nie teraz, predtým. Výskala si. Myslel som, že sa ti niečo stalo" otrávene prehodí. Ups. Žeby to bolo až tak počuť? Nieee to nie. Alebo? Zrazu mobil v mojej ruke zabzučí. Píše...Píše mu nejaká...Nora? To-to musí byť iba náhoda všakže? Veď na svete je veľa báb čo sa volá Nora. ,,Ja čakám. Čo sa stalo?" Tomas sa mi pripomenie. Skoro som naňho zabudla. Heh. ,,To nič. Volala som s Kyleom a on mi povedal že sem môže prísť Nora" nevinne sa usmejem. Nora. To je len...náhoda. ,,Ach bože Melanie! Vy a tie vaše ženské výlevy" pretočí očami. Nastaví ruku. Najskôr sa dívam že čo chce. Akože vyzeral dosť smiešne ako taký povýšenecký francúz s našpúlenou hubou a so zdvihnutým obočím. Chich. Vtipná predstava. A počkať, ono tak vlastne vyzerá v skutočnosti. ,,Pchaahaahaaha" začnem sa smiať ako pošahaná. Och bože to nejde zastaviť.  Stále robí nejaké gestá s rukou. Že francúz s našpúlenou hubou. ,,Hahaha-ha" nakoniec ma Tomasov nasraný pohľad predsa len umlčí. Ahaaa. On chce svoj telefón. ,,Ehm" z celej sily sa snažím nesmiať a podám mu ten mobil. Ešte raz po mne hodí pohľad hodný vraha a na pätičke sa zvrtne. Akonáhle zabuchne dvere. Vybuchnem ešte do väčšieho smiechu ako predtým. 

Po hodinovom upokojovaní som sa rozhodla ísť pomaly spať. Všetko bude dobré. Niet sa čoho báť, zajtra sa Kyle vráti takže bude všetko v pohode, veď čo by sa mohlo stať za ten čas nie? No aj tak som mala v hlave len jednu červenú a tú najväčšiu kontrolku. S menom Nora. Nora. Nora. Dokola sa mi ozýva v hlave.

Ahojte! Prinášam vám novú kapitolu. Viem, že som už dlhú dobu nič nevydala. No mala som toho naozaj veľa. Moc sa vám ospravedlňujem a dúfam, že sa vám dnešná kapitola bude páčiť. 

Vaša Aness❤