Mafia v krvi

25.

,,Hm čo si myslíte? Mohla by byť v nejakom gangu?" opýta sa Luke. No ja som vedel jasnú odpoveď. Nie nemohla. To čo som videl v jej očiach to...to musela byť bolesť. Musela. ,,Nemyslím si..." poviem im aj keď neviem vlastne dôvod mojej odpovede.  

Melanin pohľad:

Po tom čo som sa najedla som išla do izby a hneď som napísala Nore. Chvíľu sme si písali ale nakoniec aj volali. Videla som aj Jeremyho. Chýbajú mi a veľmi. Asi pred 5-timi  minútami sme hovor zrušili. Otočila som sa a za mnou stál Kyle. Kriste skoro som infarkt dostala. Nevyzeral práve najmilšie. 

,,Pre koho pracuješ?" spýta sa ma s chladom v očiach. ,,Čo?" nechápem vôbec jeho otázke. ,,V akom gangu si?!" to už zhúkne a bolestivo ma chytí za lakeť. ,,Šibe ti? V nijakom gangu nie som!" odpoviem a trhnem rukou, ale to spôsobilo že ma chytil ešte silnejšie ako pred tým. ,,Kurva, neser ma a okamžite mi to vyklop!" zhúkne a pomaly mi drví zápästie. ,,Au! Zbláznil si sa? Ja nikde nie som! Veď som ani nevedela že moja rodina je sama o sebe Mafia!" odpoviem. V návale bolesti sa mi pomaly hrnuli slzy do očí, ale rýchlo som ich zahnala. ,,Arghh!" zavrčí a silno trhne mojim zápästím v ktorom trochu pukne. ,,Ahh" zhíknem. On nie je normálny. ,,A odkiaľ potom vieš tak strieľať a biť sa?!" opýta sa. ,,Chodila som s Jeremym do strelnice a na box, áno?!" skríknem. On sa na mňa pozrie šokovane a odíde z izby. 

Ja sa zosypem na zem a už to nevydržím. Začnem plakať. Slzy sa mi beznádejne rinú z očí. Ako mohol? Veď som nič zlé nespravila. Nenávidím ho! Debilný imbecil. Pozriem sa na svoje zápästie a všimnem si že je vo veľmi nepravidelnej polohe. Pekelne to bolí. Čo ak mi to zlomil? Pozbieram sa a vojdem do kúpelne. Moje boľavé zápästie si dám pod studenú vodu na čo jemne syknem ale hneď sa mi aspoň trochu uľaví. Pozerám sa na svoj odraz v zrkadle. Bože, vyzerám ešte horšie ako ráno. Servítkou a mojou nezranenou rukou som si zotrela roztečenú špirálu a vyšla von. 

Našla som nejakú izbu so služobníctvom a vyhľadala Mayu. ,,Dobrý deň, ja...môžete mi pomôcť prosím?" pozriem sa na ňu a znova cítim ako sa mi zaplavujú oči slzami. Prečo to tak musí bolieť. ,,Och srdiečko, jasné" povedala a vtiahla ma do nejakej izby. Vytiahla si z nejakej skrine lekárničku a ďalšie veci. ,,Čo sa ti stalo moja?" pozrie na mňa s úsmevom. ,,No...ja...ehm- " nestihnem si ani nič vymyslieť a už ma preruší. Prečo ho vlastne kryjem? ,,No nič, máš to iba silno narazené, našťastie. O pár dní možno o týždeň budeš v poriadku" usmeje sa. ,,Ďakujem, naozaj" odpoviem jej a sledujem ako mi začína ošetrovať ruku. 

Vážne to veľmi bolelo pri každom nepatrnom pohybe. ,,Oh, ale to nemusíš moja. Som rada že môžem pomôcť. Vieš srdiečko ty si...si iná" povie s malým strachom. ,,Ako to myslíte iná?" opýtam sa so záujmom. ,,No vieš, si...si milá. Nehodíš sa sem. Poďakovať niekoho som nepočula už vážne dlho. Bojím s o teba. Pristane ti úsmev a ja naozaj nechcem aby ti ho niekto zmazal z tváre. Oh, panebože prepáč za moju úprimnosť ja...ja veľmi ma to mrzí" odpovie na moju otázku, no poslednú vetu povie so štipkou strachu v hlase. ,,Jemine, nemáte sa začo ospravedlňovať. Ja som rada že sa môžem s niekým normálne porozprávať, úprimne a bez strachu že by niekto použil niečo proti mne" poviem jej s veľkým úsmevom. 

Tak táto ženská sa mi páči. ,,Oh srdiečko, to som rada. Ono vieš Kyle je taký už od narodenia, kvôli otcovej výchove no aj z jeho podstaty, no odkedy mu zomrela mama je to ešte horšie. Poznám ho od malička" pozriem na ňu nechápavo. ,,No vieš...taký chladný. Bez emócie" povedala. Aha. Tak toto myslela. Neodpovedala som pretože mi to trošku pripadalo akoby ho to malo z časti ospravedlniť. Sem tam som sykla od bolesti alebo zaaukala. Na koniec som si na tú bolesť trochu zvykla a už to tak nebolelo.  

Tak nová časť je tu! Ako som sľúbila tak dnes som ju vydala ale neviem teda kedy bude ďalšia. Dúfam že sa vám kapitola bude páčiť a poteší.

Vaša Aness♥