Mafia v krvi

59.

,,Takže-" Kylea prerušil veľký hluk z dola. Celý dom sa otriasol a mohli sme počuť ako popadali nejaké veci na zem a rozbili sa. O pár sekúnd na to sme zacítili aj smrad z dymu, ktorý sa ťahal k nám aj napriek zavretým dverám.

Melanin pohľad:

Obaja sme sa prudko postavili. Kyle si vytiahol zbraň zo stola a chytil ma za ruku.

,,Teraz pôjdeš za mnou a budeš sa ma stále držať, jasné? Po poslednej skúsenosti ťa tu nemôžem nechať" povie a vytiahne nás z pracovne.

Pomaly som za ním kráčala, pevne zovierajúc jeho ruku. Schádzali sme schody s takou opatrnosťou, že nebolo možné aby sme vydali hocaký zvuk. Ticho, naokolo nás bolo iba ticho. Bolo to omnoho desivejšie, akoby tu mal byť neviem aký hluk. Dostali sme sa k obývačke, odkiaľ mal podľa nás prichádzať výbuch. No nikde nikto nebol. 

,,Hej! Kyle" niekto spoza nás zakričal. Prudko sme sa otočili a Kyle okamžite namieril zbraň.

,,Ježiši kriste, upokoj sa!" zvolal Tomas na jednu stranu naštvane a na druhú stranu s miernou dávkou humoru. 

,,Čo sa tu stalo?" spýtal sa Kyle. ,,Niekto nám hodil do chodby malú výbušninu. Po zistení jeho identity sme prišli na to, že je to jeden z našich prezlečený v pofidernom obleku. Je mŕtvy. Nikto iný tu nebol. Je jasné, že nás chce niekto zvrhnúť z trónu bratček" Tomas sa situáciu snažil aspoň trochu odľahčiť, ale moc to nezabralo. 

Tento útok mal byť zrejme na odstrašenie, ale je viac ako jasné, že sa nás niekto pokúsi skôr či neskôr zabiť.

,,Fajn. Od teraz naše plány zostanú iba medzi mnou, Lukeom, Derekom, tebou a Matthewom. Až uvidíš Matthewa povedz mu, aby ešte raz všetkých našich zamestnancov preveril. Určite tu tých zradcov bude viac a ešte povedz Mayi, aby to tu s pár slúžkami, ktorým verí dala do poriadku. " Kyle rozdal príkazy a vybral sa naspäť hore.Ešte stále mal moju ruku v tej jeho. 

Na sekundu ma zamrzelo, že so mnou jeho plány v takto vážnej situácií nebude preberať. Ale chápala som ho. Práve preto, že to bola takto závažná situácia si nemohol dovoliť chybovať. Ani ja by som sa pravdepodobne nikomu so svojimi nasledujúcimi krokmi nezdôverovala. Každopádne som sa začínala báť, že ma bude podozrievať zo spolupráce s páchateľom. Alebo Noru a Jeremyho, predsa len prišli nedávno a nepozná ich.

Tento strach mi naháňal zimomriavky.

Chytil ma pevne za lakeť a zatiahol do izby. Zavrel dvere a surovo ma sotil o stenu. Bolo to tu. Strach a úzkosť mi stiahli žalúdok. 

,,Prosím...prosím povedz mi, že s tým nemáš nič spoločné" pevne so mnou zatriasol s jasným zúfalstvom. Pochybuje o mne. Slzy mi začali stekať po tvári. Začala som krútiť hlavou do nesúhlasu. ,,Ni-nič s t-tým nemám" koktala som pomedzi vzlyky. 

,,Neklam mi dočerta!" skríkol po mne.

,,Ja-ja ti ne-neklam. Prisahám! M-musíš mi veriť. Prosím" plakala som ďalej. Oči mu razom znežneli. Hnev sa z nich síce stratil, ale sklamanie a zúfalstvo ostali. 

,,Povedz. Prečo by som ti mal veriť?" zašepkal sklamane a stisk jemne povolil. 

Zostala som ticho. Nevedela som čo mu mám povedať. Musíš mi veriť lebo som to nespravila? To je vážne blbý argument. Pustil a odstúpil krok dozadu. Bola som zúfala. Chcela som sa k nemu znova priblížiť. Znova sa ho dotknúť. 

,,Tak prečo?! Prečo ti mám kurva veriť!!" rozkričal sa znova. ,,Všetko sa to deje odkedy si tu! Okrem toho si dcéra toho skurvysyna! TAK PREČO TI MÁM KURVA VERIŤ!!" vrieskal po mne ako zmyslov zbavený.