Mafia v krvi

42.

Tomuto starému dedovi neverím ani nos medzi jeho chladnými očami. Šuchtavými krokmi prejdem ku kreslu a sadnem si. Pomaly, ale že veľmi pomaly sa ku mne začne približovať. Toto sa mi absolútne nepáči. Prečo sa musel ukázať zrovna teraz? 

Melanin pohľad: 

Keď je už pri mne, prudko ma chytí pod krk a silno mi ho stisne. ,,Koľkokrát si sa už pokúsila ujsť?! Ha!" kričí. Slzy sa mi začnú vylievať z očí. Ako môže vo mne vzbudzovať taký strach? ,,Kurva odpovedz mi!" krk mi stíska čoraz pevnejšie a mne dochádza kyslík. Chytím mu ruku a snažím sa ju dať preč, ale keďže sedím nejde to práve najľahšie. ,,A-a-ani ra-z" ticho odpoviem cez to ako ma dusí. Hovorím pravdu. Ani raz som sa kurva ujsť nepokúsila, ale teraz to ľutujem. Možno som mala a Noru by som stihla aj s Jeremym odviesť do bezpečia. Možno by som sa ani s otcom nikdy nestretla. Bolo by všetko v poriadku a všetci by boli šťastní, len ja tu teraz trpím lebo som si myslela, že všetkých ochránim. JEDNA VEĽKÁ SRAČKA! Strelí mi takú silnú facku až zletím z kresla. Automaticky začnem kašľať z náhleho prívalu kyslíka. ,,Prestaň mi klamať do piče! Kurvy ako ty nie sú k ničomu dobré!" povie a kopne mi do brucha. A znova a znova. Na toto som zvyknutá, ale aj tak to bolelo. ,,Nič si nezaslúžite! Si nikto! Celá tvoja rodina je nič, veľké hovno! A ty si to najväčšie!" kope do mňa. Do hlavy, do brucha, do chrbáta aj do nôh. Aj keď sa snažím brániť nejde to. Z praxe viem, že to bude horšie. Po asi 5-tich minútach čo sa vykričí, odíde so slovami: ,,Svadba bude čoskoro. začína mi byť ľúto svojho syna" zostanem na zemi plakať tak silno až sa dusím. Ústa si zakrývam rukou aby ma nikto nepočul. Chytím sa za hlavu a na ruke uvidím krv. História sa opakuje. No už nie som to malé dievčatko, tak prečo sa tak bojím, prečo sa cítim ako keď som mala 10? Prečo strácam dôvod žiť? 

Prešlo už pár hodín čo tu sama ležím a plačem. Ani len to nevládzem takže mi po tvári tečú iba pramienky sĺz. Za ten čas čo som tu  som sa skúšala postaviť už veľa krát, no tak veľmi to bolí a ja nemám motiváciu prečo to vlastne robiť. Dýcham len veľmi pomaly pretože pri každom nádychu či výdychu príde taký tlak a bolesť, že uvažujem či sa radšej nezadusím. Ak zomriem všetky moje problémy budú vlastne vyriešené. Nebudem sa musieť vydávať. Tým že budem mŕtva, Noru a Jeremyho nechajú na pokoji a moja rodina sa nebude snažiť zdeptať mi život ešte viac. Vlastne by malo byť všetko v poriadku. Ak sa hovorí, že každý človek má dôvod, úlohu alebo poslanie pre ktoré bol narodený. Ja ho nemám. Moje poslanie je len proste zomrieť. Zomrieť a tak ochrániť. Ako som si mohla myslieť, že keď ujdem od otca všetko bude lepšie? Že môj život bude pekne pokračovať a budem šťastná? Ako som mohla byť tak naivná, že som si myslela, že môžem od utrpenia utiecť. Nie je žiadna cesta od bolesti. Nie sú žiadne šťastné životy, žiadne šťastné nálady či momenty. Všetko toto je len chvíľkové zmenšenie bolesti ktorú prežívate. Pretože zajtra vám život dá opäť pocítiť, že ste len jeden z obyčajných ľudí behajúcich po svete. Tu nemáte právo vyrobiť si šťastie. Nikto nie je strojcom svojho šťastia. Vždy vám príde do cesty niečo čo vám to všetko čo ste vybudovali vo svojej hlave zdupe pod zem. 

Maya vtrhne dnu spolu s Lukeom a Mattom za pätami. Vlastne ich poriadne ani nevnímam, ale nejako mi to obzvlášť nevadí. Myslím že za chvíľu odpadnem. ,,Ach!" Maya okamžite zhíkne potom čo ma uvidí na zemi. Hah keby ma len videla v ešte horších situáciach. S podobným pohľadom na mňa hľadeli aj Luke a Matthew. ,,Vezmite ju do izby. Musím ju okamžite ošetriť ne-nevyzerá to dobre...ale rýchlo!" hovorí pričom sa jej v očiach odzrkadľuje strach. Strach o mňa. Ach Maya, o mňa sa báť nemusíš. Povedala by som, že som ešte v pohode. Luke ma opatrne vzal na ruky a niesol nevedno kam. V polke cesty ma pohltí tma.

Ahojte! Mám pre vás novú kapitolu:) Plánovala som ju vydať skôr, ale bohužiaľ som nestihla. Robím absolventské práce a rôzne skúšky, ktorým som venovala všetok môj uvoľnený čas, takže sa ospravedlňujem. UPOZORŇUJEM aby ste si nebrali niektoré vety k srdcu!!! Každý má právo byť šťastný!! Sú tam iba opísané Melaniene pocity v takto ťažkej situácií akou si ona prechádza. Ľúbim vás.

Vaša Aness♥