Mafia v krvi

47.

LondonBrown2009 -dúfam že si kapitolu užiješ

Mal tak široký úškrn na tvári a ja som nechápala čo sa vlastne stalo. Ako sa to stalo. Prečo sa to stalo. A čo sa stane? Nič z toho som nevedela. Pozrie sa na hodiny, ktoré mal položené na nočnom stolíku. ,,Už idem" Kyle odkričí naspäť. O pár minút je oblečený, umytý a opúšťa izbu. Necháva ma tu samú s mojimi myšlienkami.

Melanin pohľad:

Úsmev mi na perách hrá celý deň. Nemôžem si pomôcť. Neviem ako sa zbaviť toho hrejivého pocitu. Je to také elektrizujúce. ,,Čože sa ti porobilo? Už od rána sa usmievaš ako slniečko na hnoji" Maya sa na mňa usmiala. Bola na mňa veľmi milá aj po tom čo som na ňu kričala ako zmyslov zbavená. ,,Nič len-len som...ja vlastne neviem" zasmiala som sa. Bola som uvoľnená. Pomáhala som Mayi v kuchyni s prípravou obeda. Cítila som sa ako doma. Presne tak ako som si pred pár dňami priala. No stále tu bolo niečo čo ma trápilo. 

Prestala som v tom čo som práve robila. ,,Maya ja...prepáč...naozaj ma to veľmi mrzí. Neviem čo to do mňa vošlo. Jednoducho toho bolo na mňa moc, ale to ma vôbec neospravedlňuje. Takže-takže sa osp-" hovorila som naozaj veľmi rýchlo a potichu. Bľabotala som jedno cez druhé. No Maya ma prerušila. ,,Och srdiečko to je v poriadku. Niekedy je na nás toho proste priveľa a raz vybuchneme. Je to v poriadku. Dobre Melie?" hovorila a myslela to všetko úprimne, vedela som to.  Uľavilo sa mi. A to celkom dosť. Bála som sa že sa odcudzíme alebo jednoducho už nebudeme mať taký dobrý vzťah. Bála som sa že sa ma bude báť alebo bude naozaj nahnevaná. Našťastie Maya je skvelý človek a zdá sa, že vie odpustiť čokoľvek. Je mi jasné že som sa nesprávala dobre. ,,Netráp sa už viac. Pozri, s akým úsmevom si sa dnes zobudila. Snáď si nenecháme túto náladu pokaziť. Konečne si viac ako šťastná tak si to nedovoľ zobrať" jej úsmev ma hrial. 

Od dverí sa ozval rámus. Obe sme sa strhli a Maya dokonca vykríkla. ,,Čo sa to kurva deje?" skríkne Kyle ktorý sa rúti dole schodmi. Oblek v ktorom bol dnes oblečený, bol šitý na mieru. Priznávam, vyzeral extrémne sexi. A to aj keď sa hnevá. Behom sekundy sa pri ňom zjavil jeden z hlavných členov ochranky, Mike. ,,Pane, je tu nejaký chlapec. Rozkrikuje sa a neustále hľadá Vaše dievča. Začal strieľať, odstrelil nám jedného chlapa. Už ho naši držia" oboznámil ho so situáciou. Hneď ako som začula o čom sa bavia, vedela som že Mike myslí Jeremyho. Je tu. Jeremy je tu, prišiel si po mňa. 

Och oni ho zabijú! Kylov otec ho zabije! Trielila som čo najrýchlejšie ku vchodu. ,,Jeremy!" skríkla som. Obaja sa na mňa pozreli. ,,Melanie" prísne na mňa pozrie Kyle. ,,Tak čo s ním máme urobiť?" nalieha Mike. Spoza dverí sa stále ozýval hluk. ,,Prineste mi ho, ja to vyriešim sám" povie keď odo mňa odvráti pohľad. Mike odíde a o chvíľu vidím Jeremyho pred nami. V miestnosti sme osameli. Zostal tu iba Kyle, ja a Jeremy. Neváhala som a hodila sa mu okolo krku. ,,Bála som sa...bála som sa že sa ti niečo stane" smrkla som mu do pleca. ,,Som v pohode" povie tvrdo. O-ou. Viem čo bude teraz nasledovať. ,,Prečo si mi do riti nepovedala čo sa deje? Mohli sme to nejako vyriešiť" čím ďalej rozprával, tím viac zvyšoval hlas. 

Zdá sa, že Kyleovi sa to prestávalo páčiť. Odtrhol ma od Jeremyho a chytil ma za pás. ,,Tak to by stačilo" Kyle sa ozval hlbokým hlasom. Díval sa naňho ako na svoju korisť. ,,Kyle, prosím. Sľúbil si mi to" zašepkala som uplakaným hlasom. Jemne zavrčí. Rukou ktorou ma nedržal si pretrel tvár. Hlboko si povzdychol. ,,Fajn" povie nakoniec. 

Išli sme do jeho kancelárie. Vraj to nebudeme riešiť na chodbe. Bála som sa, že nás tu nájde jeho otec. ,,Je to v poriadku, naozaj Jeremy" snažila som sa ho upokojiť, pretože stále kričal. ,,Robíš si zo mňa srandu. To nemôžeš myslieť vážne. Nič nie je v pohode. Nore si povedala...povedala si jej, že si len potrebuješ oddýchnuť, pretože si stretla svoju rodinu. A ty! Ty si klamala! Miesto toho si tu trpela a flákala medzi mafiánmi zatiaľ čo my sme dúfali že budeš v pohode! Mala si nám povedať, že potrebuješ pomôcť. Nemusela si sa ocitnúť v tejto pojebanej SITUÁCIÍ!-" videla som že je nahnevaný. Veľmi nahnevaný. Nemohla som to už viac počúvať. Skočila som mu do reči. ,,No tak to zase nie! Snažila som sa ochrániť vás. Ako vidíš som v poriadku!" zakričala som mu späť. ,,Melanie" šepol a objal ma. Naozaj pevne. Akoby to bolo poslednýkrát. ,,Veľmi ma to mrzí, len...len potom čo som dostal telefonát od nejakého chlapa, že sa ideš vydávať do mafiánskej rodiny a neviem čo všetko, bál som sa o teba" Robil to vždy keď som spravila niečo zlé. Najskôr na mňa nahučal a potom sa ospravedlňoval. ,,To je v pohodeee" zatiahla som a usmiala sa. 

,,No fajn. Som rád, že ste sa obaja konečne upokojili a teraz môžeme prejsť ku tomu ako vyriešime túto katastrofu" ozval sa Kyle. Zatiaľ sa len díval a mlčal. Myslím, že nás mal ako kino. Hahhhh. ,,No to je snáď jasné, nie? Melanie ide so mnou domov a vy si nájdete niekoho iného" Jeremy hovoril tak presvedčene. No ja som vedela, že to takto neskončí. Okrem toho sa cítim u Kylea celkom fajn. ,,No tak to spomaľ. Melanie nikam nepôjde! Je MOJA!! Sľúbil som, že ti neublíži. To je tak všetko. O týždeň a pol bude svadba" hovoril tvrdo. Neustúpi, to som vedela už teraz. ,,Ale-" Jeremy sa snažil. ,,Drž hubu! Môžeš byť rád. že ťa na mieste neodstrelím. Ešte si to môžem rozmyslieť" jeho krik sa odrážal od stien. ,,Kyle" šepla som. Mala som strach, že si to naozaj rozmyslí a ublíži Jeremymu. ,,Pozri, ak sa o Melanie tak veľmi bojíš. Môžeš tu zostať, ale žiadne problémy!" 

Pozerala som sa ako odchádza. Keď sa za ním zavreli dvere, mohla som si konečne vydýchnuť. Toľko úľavy som necítila veľmi dlho. Úľava, že je v poriadku.

Jeremy opustil pracovňu. Otočím sa na Kylea s úsmevom na tvári. Objala som ho naozaj pevne. ,,Ďakujem" zašepkám mu do ramena a stisnem ho ešte silnejšie. Jeho ruky, položené na mojom páse, ma tiež objímajú a nevyzeralo to, že by ma hodlali pustiť. ,,Veď som ti to sľúbil" odšepká mi späť. Pramienok vlasov mi popraví za ucho. Och bože, také klišé, bleh. Ale povedzme si úprimne, páči sa mi to. Zohne sa a pobozká ma. 

Som si istá, že keby ma nedrží, spadnem. Zosypem sa na zem. Ale našťastie ma drží a ja sa tak môžem kľudne stratiť. Toľko pocitov. Šteklenie v bruchu. Cítim sa tak šťastne. Čo ale ak to na mňa iba hrá? 

,,No tak to by hádam stačilo!" niekto skríkne. Boli sme tak zaneprázdnení a mimo reality, že sme si nevšimli spoločnosť. Kyleovho otca. Teda aspoň ja som to tak mala. ,,Otec" odpovedal mu Kyle tvrdo. Odtiahli sme sa, no Kyle ma stále držal pevne okolo pásu. ,,Čo potrebuješ?" spýta sa Kyle. Kyleov otec zavrčí. Vážne veľmi nepríjemne zavrčí. Je divný. Natlačila som sa ešte viac na Kylea. Bojím sa. ,,Zase sa niečo posralo v Rusku. Pravdepodobne sa to bude musieť spraviť no nie samo, že?!" zakričí. Celú dobu na mňa zazerá. Akoby som mu pretiahla psa, do riti. Arghhh. ,,Ale veď len teraz si sa vrátil" Kyle argumentuje. Do riti Kyle. Nemôžeš držať hubu? Všetko, by tu bolo bez neho lepšie. Či chceš aby tu zostal? Achh. 

Ahojte! Dnes mám pre vás o niečo dlhšiu kapitolu ako poďakovanie za krásne komentáre! Nesmierne si vašu spätnú väzbu cením, ešte raz Ďakujem! Dúfam, že sa vám kapitola bude páčiť rovnako ako mne:) Takže Kyle si Melanie intenzívne privlastňuje ako sme zistili. XD Ako dopadne konflikt medzi Melanie a Kyleovým otcom? Čo myslíte?

Vaša Aness♥