Mafia v krvi

46.

Objímala som ho pevne okolo pásu. Hlavu som mala položenú na jeho hrudi. Počula som ako mu bije srdce. Pomalinky som zaspávala. ,,Sľubujem ti to Melanie" pošepkal a chytil ma za pás. Následne som zaspala.

Melanin pohľad:

Jemne sa pomrvím načo mnou jemne mykne. Bolesť vystrelí do brucha. Takmer som zabudla na to čo sa stalo. Radšej sa nehýbem, keď zostanem len tak ležať, žiadnu bolesť nebudem cítiť. Naspäť sa uložím. A práve teraz som si uvedomila, že ležím na Kyleovi. Na jeho holej hrudi, kde sa mu napínajú a uvoľňujú svaly pod náporov jeho výdychov a nádychov. Usmejem sa. Automaticky, nemôžem s tým nič robiť. Vlastne mi vôbec nevadí že na ňom ležím. Nevadí mi nič z toho čo sa stalo včera. Teda až na tú otrasnú nočnú moru. Sľúbil mi to. Sľúbil mi že sa mu nič nestane. A ja mu verím. Neviem prečo, ale verím mu. Mojim strachom je momentálne jeho otec. Bojím sa že s tým nikto nič nebude môcť urobiť. Ani Kyle, aj keby chcel. Samovoľne mi ruka vystrelila ku jeho tehličkám. Veď toto je samotný boh. Aj keď sa to ťažko priznáva, budem úprimná. Toto podo mnou je Samotný diabol a boh v jednom. Taký kríženec. Jeho ruky...dobre to sa mi prestáva páčiť. Jedna jeho ruka bola na mojom páse a tá druhá na mojom stehne, keďže jednu nohu som mala prehodenú cez neho. Chcela som sa odtiahnuť. Ešte kúsok a bola by som na bezpečnom mieste. Aj keď nepochybne veľmi bezpečné miesto bolo aj v Kylovom náručí. E-ehm no ešte sekundu. Zaprela som sa rukou o Kyleovu hruď. ,,Dobré ráno" zachrapčal hlas. Tak veľmi ospalý a príťažlivý hlas, mimochodom. Zmeravela som. Prestala som sa hýbať. Prestala som dýchať. Zabudla som ako sa to robí. ,,Dobré ráno" odpoviem mu. Cítila som ako sa mi sfarbujú líca na ružovo. ,,Ako si sa vyspala?" opýtal sa. Stále sme boli v takej istej polohe. ,,Skvelo" vyhŕknem okamžite, bez rozmýšľania. Cítila som ako sa usmial. Ten pocit sa mi zarýval hlboko do kože. Zimomriavky som mala po celom tele. Panebože Melanie! Spamätaj sa. Dýchaj, o nič nejde. Čo sa to s tebou robí dievča?!? ,,Fajn...Melanie?" zatvári sa naozaj vážne. ,,Hmm?"       ,,Čo sa včera stalo?" opýtal sa ešte vážnejšie. Trochu si ma odtiahol, aby na mňa lepšie videl. Teplo, ktoré mi prúdilo telom razom zmizlo a mňa oblial chlad. Je mi jasné že som sa asi netvárila práve najspokojnejšie. Aj napriek tomu že som sa chcela pred nepatrnou chvíľkou od neho vzdialiť, teraz bolo to jediné čo som chcela aby si ma znova ku sebe privinul. Pohľadom na mňa tlačil, naliehal aby som mu už konečne odpovedala na jeho otázku. Povzdychla som si. ,,Nič to nebolo len-len obyčajný zlý sen. Nič viac" odpoviem mu. Jemné obrazce zo snu sa mi premietnu pred očami a mňa opäť ovládne pochmúrna nálada. Len tak. Behom sekundy. ,,Si si istá?" ubezpečuje sa. ,,Áno. Som v pohode" snažím sa ho presvedčiť. Bol to iba sen nič viac. ,,Tak fajn" povolí. Prečo je zrazu taký milý? A starostlivý? Zase? Zase to bude hrať a potom bude opäť chladný? Aj keď niečo mi vravelo, že teraz to bude iné. Díval sa mi hlboko do očí. Začal sa približovať. Tie jeho hnedé oči ma doslova jedli. Strácala som sa v nich. Bol blízko. Moja hlava sa samovoľne pohla vpred. Jeho pery sa jemne obtierali o tie moje. Boli mäkké a jemné. Rukou si ma drsne pritiahol za zátylok a hladno ma pobozkal. Bozky som mu opätovala. Ako sekundy ubiehali, boli stále dravšie a dravšie, boli intenzívnejšie. Cítila som sa ako v nebi a pekle zároveň. Presne ako bol on boh a satan v jednom. Celá som horela. Teplo bolo všade vôkol mňa. O chvíľu už ležal nado mnou. Vedela som že to ďalej nezájde. Ani som to teraz nechcela. Už teraz som bola absolútne mimo reality. Stlačí mi bok načo syknem. Stále som mala mierne zranenia. ,,Prepáč" ospravedlní sa. Nemôžem si nevšimnúť ten jeho úškrn na tvári. Jeden druhému sa dívame do očí. Ozve sa klopanie. ,,Kyle, meškáš!" niekto zakričí. Nevedela som kto, nesústredila som sa. Mal tak široký úškrn na tvári a  ja som nechápala čo sa vlastne stalo. Ako sa to stalo. Prečo sa to stalo. A čo sa stane? Nič z toho som nevedela. Pozrie sa na hodiny, ktoré mal položené na nočnom stolíku. ,,Už idem" Kyle odkričí naspäť. O pár minút je oblečený, umytý a opúšťa izbu. Necháva ma tu samú s mojimi myšlienkami.

Ahojte! Prepáčte, že kapitola vyšla až dnes, ale včera som nečakane odcestovala a tak som ju nemohla vydať. Dúfam, že sa vám kapitola bude páčiť a užijete si ju!

Vaša Aness♡