Mafia v krvi

33.

 Vždy mi rád dával všetko za vinu. Bola som jeho najväčší problém a Aron? Viem že ma mal rád ale nikdy sa ma nezastal vždy bol na otcovej strane, bol na strane môjho utrpenia už odmalička a nesnažil sa to zmeniť.

Melanin pohľad:

Prebudila som sa a dúfala že to bola len nočná mora. No nie nebola. Stále som bola nepohodlne usadená na stoličke. Nikto tu neupratal, ba ani mi len rany neošetrili. Z brucha a ruky, kde som mala najhlbšie rany mi stále valila krv. Fajn, musím utiecť. Dokázala som to v 15-tke, dokážem to teraz. Hodila som sa dozadu na chrbát, čím sa s rachotom drevená stolička rozbila. Laná sa mi tým pádom povolili a mohla som sa slobodne postaviť, aj keď s bolesťami. Bože, dúfam že ma otec nepočul. Ak s nič nezmenilo, malo by tu byť malé okienko. Fuuha, zdá sa mi že sa trošku scvrklo, no nevadí. Drevom zo stoličky som okienko rozbila a vyliezla som hore. Musím naozaj rýchlo, lebo už ma 100% počuli. 

,,Au. Do riti! Kurva!" potichu som si šepkala nadávky. To pojebané okno bolo fakt veľmi malé! Oškrela som si ruky a aj brucho a chrbát, takže moje rany sa dvojnásobne zhoršili. Konečne som to preliezla. Bežala som cez chodbu a vyšla von. Slnko ma na chvíľu oslepilo a psy po mne začali štekať. Počkať čo?! Predtým tu psy neboli! Kurva, to si robíte zo mňa srandu. Začala som utekať ako o život, no šťastie mi neprialo a do niekoho som narazila. Bol to Aron. 

,,Mel. Čo tu robíš?" spýtal sa ma. ,,Aron, musíš mi pomôcť. Prosím Aron!" slzy zaplavovali moju tvár. Nechcela som sa sem vrátiť. Nemôžem tu byť. Nie. ,,Melanie, rád by som, ale vieš že potom som na rade ja. Vieš potom čo mi spraví. Mrzí ma to Mel, vieš že ťa mám rád. Otec! Otec!" začal rozkrikovať. ,,Čože to nemyslíš vážne! Ja som tu bola pre teba vždy, pre boha. Veď predsa ja som ťa vždy kryla! Ako mi to môžeš znova urobiť!" plakala som a revala. Nie, nie, nie proste tu nemôžem ostať. Už som uvidela otca prichádzať. Musím rýchlo konať. Vykopla som nohou Aronovi do tváre a rýchlo mu vzala zbraň spoza nohavíc. Otec tú svoju vytiahol tiež a namieril. Síce mal aj on v ruke zbraň, nerátal s tým že naozaj vystrelím. 

Zmenila som sa, už nie som malé ustráchané dievčatko. Neváhala som, city tu už nehrali žiadnu rolu. Vystrelila som do brucha. Otec to nečakal a tak veľmi rýchlo padal z zemi. ,,Aron, nepribližuj sa inak nebudem mať na výber" poviem keď si všimnem že sa ku mne približuje. Zastal takmer okamžite, pozrel sa na otca a radšej mu išiel pomôcť. Ja som sa medzitým vytratila a mierila ku hlavnej bráne. Boli tam chlapi ako ochranka, no keďže som mala zbraň, nebol žiadny problém. Strieľala som všade okolo. Niektorých som iba postrelila iných zabila. Bežala som ako o život, viem že teraz po mne pôjde milión áut a všetci otcovi ľudia ma budú hľadať. Krívala som, no neodvážila som sa zastaviť. 

O pár blokov býval Jeremy, rýchlo som tam dobehla. Zamkla som za sebou terasové dvere, Jeremy si ma rýchlo všimol. Pod jeho pohľadom sa mi podlomili kolená. ,,Preboha Melanie!" skričal a okamžite dobehol za mnou. ,,To...to oni...oni...znova sa to stalo" cez plač som hovorila. Je jasné že moje zranenia nemohol prehliadnuť. ,,To bude dobré áno? Hlavne tu zostaň, idem po lekárničku" povie a postaví sa. Preboha nie! ,,Počkaj nemôžem tu ostať a ty to vieš! Musím odísť, ak ma tu nájdu ublížia aj tebe. Ja..ja sa nejako zaobídem, zavolám ti" hrkútam rýchlo. Nemôže sa mu nič stať a hlavne nie kvôli mne. Postavila som sa. ,,Viem že máš pravdu, ale kam chceš ísť? Môžem ťa tu ukryť" odpovie mi so starosťami v očiach. Opakovala sa história. Tento istý pohľad mal aj pred 3-ma rokmi a doplatil naň. Aj on už nesie jednu jazvu...kvôli mne. Nemôže mať ďalšiu. ,,Nie, musím preč, zavolám ti. Neboj sa, budem v pohode" zašepkám a už sa strácam za dverami.

Túlam sa uličkami už hodnú chvíľku. Ľudia sa na mňa pozerajú akoby som bola vrah. Aj keď predsa len nemajú od toho ďaleko. Niektorí sa ma dokonca pýtali či nepotrebujem záchranku, iní zase či nechce niekto zavolať políciu. Za chvíľu bude noc a ja tu stále blúdim. Je mi zima a rany mi stále krvácajú. Bože čím som si toto zaslúžila. Jediná moja možnosť bola ísť ku Kyleovi. Viem, je to totálna kravina, ale preboha nemám peniaze a hľadá ma minimálne sto otcových chlapov. Pár som ich už aj stihla stretnúť. Síce je toto možnosť ako sa ukryť pred Kyleom pretože si bude myslieť že som stále u otca ale jednoducho Kyle je lepšia možnosť ako otec. Rozhodne tam nezostanem. Už nevládzem, nohy sa mi pletú a ja ako inak zakopnem. ,,Kurva!" zvriesknem ako najviac vládzem, rany sa mi ešte viac otvoria a ja zažnem ešte viac plakať. Pálivá bolesť mi prepaľuje celým telom. Horko ťažko sa postavím na nohy a pokračujem v ceste, ak by som tu zostala ležať a zaspala by som a už by som sa nikdy neprebudila.

Ahojte, prinášam vám dnes novú kapitolu. Mám, ale jednu horšiu správu. Neviem ako často budem publikovať ďalšie časti. Pretože absolútne nič nestíham, ale budem sa snažiť čo najčastejšie, naozaj. Viem toto hovorím často, ale bohužiaľ, nedá sa to všetko stíhať. Dúfam, že sa vám bude kapitolka páčiť:)

Vaša Aness♥