Mafia v krvi

34.

Už nevládzem, nohy sa mi pletú a ja ako inak zakopnem. ,,Kurva!" zvriesknem ako najviac vládzem, rany sa mi ešte viac otvoria a ja zažnem ešte viac plakať. Pálivá bolesť mi prepaľuje celým telom. Horko ťažko sa postavím na nohy a pokračujem v ceste, ak by som tu zostala ležať a zaspala by som a už by som sa nikdy neprebudila.

Melanin pohľad:

Už som skoro pred bránou. To zvládnem, ešte chvíľu. Tesne pred cieľom skydnem na zem. Nevládzem sa už postaviť. Zavriem viečka a modlím sa aby moje utrpenie už skončilo, no akokoľvek sa snažím, stále sa mi v hlave premietajú spomienky na minulosť. Moje šťastie v nešťastí, uvidí ma ochranka pri bráne. Postavia ma čím sa trochu preberiem. Posadia ma na nejaký gauč a zmiznú. Vážne? Tak ja tu krvácam a umieram a oni si v pokoji odídu. Od únavy a bolesti zaspím.

Strhnem sa na nejaký hlasný hluk. Som v Kyleovej izbe a nikto tu neni. Ja neverím! Oni sa o mňa normálne postarali. Rany som mala obviazané a čisté. Ach ako ja toho Kylea neznášam. Opäť som mala jeho čierne tričko. Naspäť som si ľahla a začala som premýšľať. Je pravda že radšej budem tu ako u otca. Sú to moje jediné možnosti, lebo inak by ublížili Nore alebo Jeremymu. Vďaka bohu sa už nemusím báť že by mi niekto nahriatu tyč vrazil do brucha. Otec asi zomrel, strelila som ho. Počkať! JA SOM POSTRELILA OTCA! Môžem byť na seba vážne pyšná.

Už asi hodinu tu len tak ležím sama a premýšľam. V hrdle mám tak sucho že ani v púšti nie je suchšie. Už to nevydržíííííím. ,,Pre krista! Môžete sem niekto prísť?" na polovicu zhúknem. Neviem kde sa táto energia vo mne berie ale okej. Do miestnosti vošiel Kyle s celou jeho partiou. ,,Melanie!" skričia zborovo. ,,Zavolajte doktora!" prikáže Kyle. ,,Si v poriadku? Ako sa cítiš?" spýta sa ma, keď si ku mne kľakne. No ja zomriem asi, ahm ďaleko som od toho nemala. To nemôže byť ten Kyle ktorého poznám. Jednoducho nemôže. On je...akoby som to povedala. Starostlivý...žeby? ,,Som v pohode. Nemala by som byť?" spýtam sa ho. Nebudem mu predsa hovoriť že sa cítim pod psa. 

,,No, doktor odhadoval že budeš spať až 3-4 dni, keďže máš naozaj hlboké zranenia" odpovedal zmätene. No to sa dalo očakávať, skoro som zomrela. ,,A?" nechápem kam tým mieri. ,,Spala si ani nie jeden deň. Nie je normálne aby si sa tak rýchlo zobudila" oznámil. Aha. Jeden deň, to je divné. No asi som multičlovek, hih. ,,Fajn, ako si sa sem dostala? Neuniesli ťa náhodou?" opýta sa teraz pre zmenu Luke. Ehhh? ,,Utiekla som, žeby?" poviem ironicky. Všetci sa na mňa pozerajú ako na blázna. ,,Boha, môžete sa na mňa prestať všetci dívať a radšej mi doniesť vodu?" spýtam sa ich vyčítavo. Haloooo práve som sa prebudila. Matt mi podá poriadny pohár vody, konečne a Tom začne sypať otázky. ,,Kto ti to spravil? To...to boli oni že? Tvoja rodina" ,,No nie, krokodíl Dundee" odpoviem a prekrútim očami. Síce mi je vážne na hovno, môj humor tu je stále. Sranda. ,,Takže tie popáleniny sú od nich" skonštatuje Kyle. Znova iba prekrútim očami. Kyle všetkých nenápadne vyhodí z izby. Hm dá sa to vôbec? Posadím sa ale syknem od bolesti. Bolí ma celý človek. 

,,Takže teraz mi láskavo povedz ako presne si sa odtiaľ dostala?" spýta sa ešte raz. Ach on je totálne nechápavý idiot! ,,Už som povedala že som utiekla" otrávene odpoviem. ,,To hej, ale tipujem, že tam bolo veľa mužov" pokračoval. Povzdychla som si. ,,Áno boli. Fajn no, trochu som ich postrieľala no" nakoniec priznám. ,,Aha. A čo tvoj otec?" podal ďalšiu otázku. Už ma začína srať. Asi mu jednu vrazím, práve sa zobudím a on je tak otravný až to bolí. ,,No nič no. Postrelila som ho tiež" prehodím len tak. On na mňa vyvalí oči akoby som sa z ničoho nič stala duchom. ,,Takže toto ti robil celé detstvo? Pre toto si ušla? Ako to, že nemáš jazvy? Ako je možné, že sa ho nebojíš?" chrlil toľko otázok a ja som nevedela či mu budem schopná odpovedať bez sĺz.

Ahojte! Mám tu pre vás ďalšiu kapitolku. Dúfam že sa vám bude páčiť. dnes je taká nudnejšia, ale sem-tam aj taká musí byť. Asi :D

Vaša Aness♥