"Dúfam že si sa vyspal." Šepkám Daliborovi do ucha pri raňajkách. "Neboj sa vyspal som sa parádne." Usmeje sa. Dnes by si chlapci chceli ísť zahrať hokej. Akože ne na ľade ale na betóne. Len proste budú jak jebnuty behať za loptičkou. Rozmýšľam že pôjdem s nimi. "Myslíš že by som mohol pozvať na rande jednu fakt peknú kocku? Je pekná a Mila a ja by som ju chcel trochu viac poznať." Posadí sa ku mne Dalibor. "Určite áno len do toho Dali. Verím že tá neodmietne." Chytím ho za ruku. "Čo by som jej mal doniesť?" Oprie sa o stenu. "Nejakú kyticu si myslím. Ale ty aj keby prides len sám o sebe každá by ti k nohám padala." Usmejem sa. "To je milé Alic. Tak ja sa jej spýtam keď sa vrátime." Tiež sa usmeje.
-
Tento večer skončil menšou alkoholickou chvilkou. Ja som sa opustila a trochu to prehnala. "Mačička moja." Pripletie sa ku mne Dalibor. "Kocúrik môj čo si prajes?" Usmejem sa. "Teba srdiečko." Pritiahne si ma za pas bližšie. Keď nám dôjde že stojíme pri chalanoch obaja vybehneme hore do izby. Nalepí ma na dvere. Zastaví sa kúsok pred mojimi perami. "Cítiš sa na to?" Opýtal sa. "Myslím že hej." Prikyvnem. Nalepí sa na moje pery. Začneme sa nežne bozkávať. Ruky presunie na môj zadok a vyšvihne si ma na seba. Začne ich posúvať vyššie až pod tričko. Prejde so mnou k posteli kde ma pomaly položí. Začne mi vyzliekať tričko. Keď je dole zahladi sa na moje brucho. "Čo-čo to je cica?" Ukáže na veľkú modrinu cez moje brucho. "To z korčuľovania." Vydychnem. "Bože srdiečko. Musíš s tým skončiť. Toto nemôže ďalej pokračovať." Zakyve hlavou. "Musím Dalibor. Mama ma bude nenávidieť." Zakyvem hlavou ja. "Mňa to nezaujma kurva Alica ubližuje ti to! Veľmi ti to ubližuje a ja to nemôžem dopustiť. Záleží mi na tebe." Oprie sa vedľa mojej hlavy. "Dali no tak. Prosím nekric po mne. Dobre poviem im niečo." Chytím ho za tvar. "Zajtra to povieš ocovi. Sľub mi to. Prosím sľub mi to." Vidím mu v očiach slzy. "Poviem Dali poviem." Pritiahnem si ho bližšie a pobozkam ho. "Ďakujem." Položí hlavu na moju hrud. "To ja by som mala ďakovať tebe kocúrik." Začnem ho hladkať po vlasoch.
"Neboj sa som tu s tebou." Pohladká ma po vlasoch. Naše ruky sú prepojené a práve kráčame za mojim ocom. "Čo sa deje decká?" Spýta sa keď nás uvidí. "Chcela by som aby si niečo vedel oci." Zaváham ale hovoriť začnem. "Hovor Alica kľudne." Usmeje sa a začne venovať pozornosť nám. "Nechcem už krasokorculovat. Ubíja ma to oci. Po každom tréningu mám ma tele viac a viac tohto." Sklopím zrat a Zdvihnem si tričko. "Bože prečo si mi to nepovedala skôr?" Vydesene na mňa pozrie. "Lebo som sa bála. Oci mama ma bude nenávidieť." Oci mám plne sĺz. "Nebude. Vyriesim to s ňou neboj sa." Obime ma. Daliborovu ruku stále držím a nehodlám pustiť. Podakujem mu a spoločne s daliborom odchádzame. "Zvládla si to kráska." Obime ma. "Keby si nebol so mnou nedám to." Mrmlem mu do hrudi. "Ty si silná ty by si to dala." Vlepí mi pusu do vlasov.
