"Alica bože môj dcérka moja!" Vtiahne ma do objatia moja mamka. Akurát sme pristáli na letisku. Sú tu moji rodičia a aj Daliborovi. Samo so Šimonom predsa tak dlho preč neboli a Jurko býva v Košiciach kde aj za pár dni pôjde. Mamka si ma začne pozerať a rukami prejde z mojich ramien až na dlane za ktoré ma chytí. Zahľadí sa na moju ľavú ruku. "Čo to tu mas?" Ukáže na prsteň. "Požiadal som vašu dcéru o ruku." Pripletie sa ku nám Dalibor a dá mi ruku okolo pasu. "Čože?" Prejde k nám aj jeho mamka. "Je to tak. Sme šťastne zasnúbený." Zasmejeme sa. "To je pecka. Bože vy rastieme čoraz rýchlejšie." Obimu nás. Spoločne sa vyberieme domov. Pár hodín spolu sedíme v kuchyni kde nás rodičia vyspovedavaju.
"Láska?" Opýtam sa dalibora keď mu ležím u mňa v izbe na hrudi. "Áno princezná?" Pozrie sa na mňa. "Naozaj si ma chceš vziať? Nechceš si užívať slobodu?" Opriem sa bradou o hruď. "Láska chcem si tá vziať. Chcem si užívať s tebou." Pobozká ma. "Milujem ťa." Usmejem sa naňho. "Tiež ťa milujem slniečko moje." Pritiahne si ma ešte bližšie a prehodí mi cez chrbat perinu. "Pôjdeme dnes za chlapcami a babami?" Opýta sa ma. "Kľudne môžeme. No a ak chceš môžme im povedať o našej novinke." Pobozkám ho na tvar. "Že či chcem? Láska vykričal by som to do celého sveta." Začne ma bozkávať. "Si skvelý muž Dalibor." Usmejem sa. "A ty skvelá žena láska." Tiež sa usmeje.
-
"Zdravím môžem vás na chvíľu zastaviť?" Zastaví ma redaktorka. "No jasne." Usmejem sa. "Vy ste Alica Šatanova že áno?" Opýta sa. "To som ja." Odpoviem. "Ste taktiež snúbenica Dalibora Dvorskeho či sa milým?" Pozrie na mňa. "Nemýlite sa. Je to pravda." Prikyvnem. "Ako sa vám žije s Daliborom? Predsa len je vo svete známy a určite po ňom ide vela dievčat. Neprekáža vám to?" Vydýchne. "S daliborom sa mi žije skvelo. Je to uzasny priateľ a dokonca aj uzasny kamarat..." nestihnem odpovedať pretože ma preruší môj snúbenec. "Ostatné baby si ani nevšímam. Mám jednu svoju milovanu ktorá je pre mňa všetkým." Dá mi ruku okolo ramien. "To je milé. Nevadí ti že sa musíte toľko sťahovať nechýba ti rodina a priatelia?" Pozrie znovu na mňa. "Sťahovanie je to posledné čo mi prekáža. Rodina mi síce chyba ale toto bolo moje rozhodnutie a som si plne vedomá že som opustila svoju rodinu ale neprekáža mi to. Dalibor je ten najlepší spolubývajúci. Priatelia mi nechýbajú keďže za nami cestujú. Väčšina mojich priateľov sú hokejisti ktorý za mnou radi cestujú." Opriem hlavu o dalibora. "O kom je reč?" Opýta sa. "Vo svedsku sme bývali v blízkosti Juraja Slafkovskeho a ešte pred odchodom do švédska môj brat hral s Šimonom Nemcom a Samuelom Kňažkom. Aj po odchode sme ostali skvelý kamaráti a verím že to náš odchod do kanady nezničí." Zhlboka sa nadýchneme. "Vieme ste že bola bývala krasokorčuliarka ale už netrenuje. Prečo?" Pozrie znovu na mňa. "Mala som vážne zranenie kolena pred pár rokmi. Od tej doby profesionálne nekorculujem." Stlačím Dalimu ruku. "Nechýba vám to? Váš život sa točí okolo hokeja a celkovo okolo korčuľovania. Nechýba vám ten pocit?" Nakloní hlavu na stranu. "Chyba. Ale zdravie je prvoradé. Korculujem napríklad s daliborom ale naozaj nie nijak aktívne. Stále v tom kolene nemám tu pravú istotu takže neriskujem." Pokývem hlavou. "Čo vy Dalibor. Ako sa vám žije s Alicou, predsa len ste obaja mladý." Pozrie teraz na dalibora. "S alicou sa žije skvelo. Je to jedna z tých najmilších osôb na svete a som rad že práve ja môžem spolunažívať s ňou a že práve moje meno bude nosiť." Usmeje sa na mňa. "Gratulujeme vám k zásnubám a ďakujeme." Usmeje sa na nás. "Bola si nervózna zlato?" Pozrie na mňa Dalibor keď odídu. "Vieš že ani nie? Nemala som prečo. Hovorila som všetko po pravde takže somnebola nervózna." Usmejem sa. "Milujem ťa naozaj slniečko. No poďme budú nás čakať." Pobozká sa.
