17.

278 2 0

by 3r4nk9

by 3r4nk9

Dali<3: bol za mnou samo, takmer ma zabil! Odkiaľ to mas? Nedovolil by som nikomu inému sa ma dotýkať. To môžeš len ty... prečo mi neveríš?
Ja: sorry za toho Sama. Gabika tak povedala a to nie že ti neverím Dalibor ja sa bojím. Si pre mňa dôležitý. Tebe by tiež nebolo jedno keby si také niečo počul.
Dali<3: aj ty si pre mňa dôležitá...

Ďalej som už neodpisala a mobil odložila. Oci sa mi zatvárali. Bolo pol piatej poobede. Nakoniec som si zdriemla. Zobudil ma až pohyb matrace. Trochu som sa zľakla tak som sa otočila. "Nechcel som tá vystrašiť." Zašepká Dalibor. "Dalibor čo tu robis?" Opýtam sa. "Potreboval som tá vidieť srdiečko. Naozaj ma to všetko strašne mrzí." Položí mi ruku na tvar. "Aj mňa to mrzí Dalibor." Vydýchnem. "No tak opička. Prosím ja tá nechcem stratiť." Posadí sa. "Nestratíš." Posadim sa tiež. "Naozaj?" V očiach ma male iskričky. "Naozaj nie. Len keď ja sa bojím. Tak isto tá nechcem stratiť." Chytím ho za ruku. "Budem ten najlepší kamarat ktorého si si kedy želala." Usmeje sa. "Tak to sa teším." Tiež sa usmejem a obimem ho. Popritom si naňho sadnem. V objatí sme takto dlho. Nakoniec u mňa zaspal.

Alie.satan: 𝘮𝘺 𝘣𝘢𝘣𝘺 @dalidvorsky

@simonnemec17: konečne vy dvaja!
@samuelknazko: Ježiš milujem!!!!!!!
@tomiSatan: to trvalo

"Asi som zaspal čo?" Zasmeje sa Dalibor keď svižne hlavu z mojej hrudi. "Zaspal áno." Zasmejem sa aj ja. "Mal by som už asi odísť." Začne sa zdvíhať. "Nechoď ešte prosím." Urobím psie oci. "Tak dobre ale chcem aby si ma skrabkala." Ľahne si naspäť. "Dalibor vieš že tá nenavidim?" Opýtam sa po chvíli. "Prečo?" Zdvihne hlavu. "Tvoj úsmev ma vždy odmäkčí." Zakyvem hlavou. "To je predsa super." Usmeje sa.

Za týždeň sú Vianoce. Na Slovensku žijeme už vyše pol roka a je tu naozaj parádne. S daliborom sme najlepší priatelia a trávime spolu nespočet času. Boli sme spolu aj na výlete v Tatrách či v Maďarsku na kúpalisku. Naše rodiny sa spriatelili a dohodli sa že Vianoce strávime spolu. Tentokrát budeme v dome u nás. Ja akurát cestujem do obchodného centra kúpiť posledný darček a to pre dalibora. Zháňam preňho darček už dlho a naozaj neviem čo mu kúpiť. Nakoniec skončím v obchode so šperkami a kúpim mu striebornú retiazku s malým príveskom. Ešte nám kúpim spoločne nike mikiny. V kaviarni si kúpim karamelove latte a smerujem domov. Vonku je zima tak si naspäť okolo krku obtočím svoj šál. Autobusom sa dopravím domov. Darčeky rýchlo dobalím a idem si dokončiť posledné veci do školy.

"Ahoj." Skočím na dalibora pred školou. "Ahoj princezná." Poriadne ma obime. "Kde si bola včera? Bol som u vás a ty nikde." Opýta sa. "Bola som niečo ešte kúpiť." Usmejem sa. "Dnes už budeš doma? Mohli by sme byt dnes spolu." Stále ma drží v objatí. "Dnes som mala pomáhať mamke piecť. Čo tak zavolať aj Moniku a piecť spoločne?" Opýtam sa ja. "Skúsim sa opýtať ale myslím že rada príde." Pobozká ma na tvar. "Už sa neoblizujte a poďte." Zasmeje sa nelka. Ešte rýchlo prehrabnem Daliborovi vlasy a natiahnem mu na hlavu kapucňu. Spoločne s Nelou odchádzame za dievčatami s ktorými sa privítam a ideme do školy.