"Kurva." Vydýchneme naraz. "Nebolelo tá nič?" Opýta sa. "Nie láska." Usmejem sa. "Milujem tá." Ľahne si na moju hrud a spoločne v objatí zaspime.
-
"Aaaa tu to bolo rušne!" Vykríkne Teo s Jurajom. V rýchlosti blesku sa zobudím. Dalibor to iste. Rýchlo sa zakryjeme perinou. "Jak ste sa tu dostali?" Zamračí sa Dalibor. "Nechali ste u nás kľúče." Hodí mi ich. "Dobre kľúče ste nám dali. Môžte ísť." Zasmejem sa. "Môžme." Povie Juro ale ani sa nepohnu. "Ne že môžte vy odídete." Pokruti nad nimi hlavou Dalibor. Nakoniec odídu do obývačky. Rýchlo sa oblečieme a ideme za nimi. "Takže ste spolu konečne sukali hej? Dalibor to už potreboval." Zasmeje sa Juro. "Ty si kokot." Zamračí sa Dalibor a spoločne si sadneme k ním. "Tak čo jake to bolo." Položí mi ruku na koleno Teo. "Nechcem vam o tom hovoriť ale viem že ma nenechate na pokoji. Bolo to skvele." Skloním hlavu. Dalibor si ma pritiahol bližšie a našťastie chalani nás sex už ďalej neriešili. Vyrušil ma až telefonát od rodičov. Odišla som do izby kde som zdvihla. Rozprávali sme sa vyše pol hodiny. Potom som mobil položila vedľa svojej hlavy a ľahla si. "Deje sa niečo láska?" Vojde do izby Dalibor. "Nie nie nič." Zdvihnem hlavu. "Už odišli. Pod si dať niečo na raňajky." Usmeje sa. Spoločne teda odídeme do kuchyne kde si urobíme raňajky.
-
Oprieť hlavu o Teovo rameno. On svoju ruku dá okolo mojich ramien. Oci sa mi zatvárajú ale musím sa udržať hore. "Si unavená?" Opýta sa teo. "Jak hovado." Zívnem si. "Za chvíľku príde Dalibor a vezme tá preč áno?" Pohladká ma po ramene. Neviem ani prečo tu sedím. Tých ľudí nepoznám a chcela som ísť po škole domov. Ale ono nie. Musela som ísť sem. "No pod láska." Objaví sa pri nás Dalibor. Rozlúčim sa s Teom a s Daliborom za ruku odídem. "Prepáč že si musela tak dlho čakať." Obime ma pred budovou reštaurácie. "To je v pohode." Opriem sa mu o hruď. "Tak pod pôjdeme domov." Pobozká ma do vlasov a spoločne nastúpime do autá.
Zobudila som sa v našej posteli. Byt bol prázdny a na mojom telefóne svietila jedna správa. Láska som s chalanmi vonku. Neviem kedy pridem, nečakaj ma. Zamrzelo ma to ale budiž. Sú to jeho kamaráti nemôže byt stále so mnou. Odišla som do obývačky kde som si pustila seriál. Keď som sa od neho konečne odtrhla zistila som že je pol tretej ráno a Dalibor nikde. Možno prespí u chalanov. Telku som vypla a len som sa prikryla dekou a snažila sa zaspať. Keď v tom sa zrazu otvorili dvere. Vyrútil sa z nich Dalibor. Nevyzeral ani tak opito ako som čakala. "Veď som ti písal aby si na mňa nečakala." Vydýchne. "Ani som nečakala. Akurát som vypla seriál ktorý mi šiel." Posadim sa. "Jaj." Zamračí sa a sadne si ku mne. "Prečo z teba cítim ženský parfém?" Opýtam sa. "Bol som v bare. Tam je nespočet žien. Prečo ma hneď podozrievaš?" Zamračí sa ešte viac. "Ja som sa len opýtala. Vôbec tá nepodozrievam." Zhlboka vydýchnem. "Tak sa nepýtaj!" Zakričí a odíde do izby. Do oci sa mi natlačili slzy. Natiahla som na seba tepláky ktoré tu boli a mikinu. Obula som sa a odišla vonku. Boli tri ráno. Bála som sa. Naozaj som sa bála. Do pol hodiny som sa dostala k bytu Tea. Neverím že spí keď sa teraz vrátili z baru. Tak som mu zazvonila. Rozospato sa pýtal že kto je. Keď som sa ozvala pustil ma dnu. Rýchlo som vybehla schody k jeho bytu kde už stal vo dverách. Nevyzeral tak že by bol niekde vonku. "Ty-ty si s chalanmi nebol vonku?" Opytam sa keď zavrie dvere. "Čože? Nie nebol. Ani neviem tie chalani niekde boli. Juraj je tu tiež hrali sme psko asi do druhej. Ostatný nám nič nespomínali že by išli. A to sa nestáva. Väčšinou sa o tom bavia v šatni po tréningu." Posadime sa na gauč. "Pred pol hodinou sa vrátil domov. Cítiť z neho ženskú voňavku a keď som sa ho to opýtal začal po mne štekať." Utriem si slzy. "Počkať ty si išla sama od jeho bytu?" Spýta sa. Len prikyvnem. "Bože môj Alica." Pritiahne si ma do objatia.
