Su to dva týždne od toho čo som hovorila s ocom. Oco máme síce dohovoril ale asi to nepomohlo keďže stojím znovu na ľade a počujem ozývať sa hlas mojej mami ako nič nedokážem. Snažila som sa skočiť ten skok pri ktorom toľko padám. Vyskočila som, keď som dopadala ucítila som nehoráznu bolesť v kolene a potom som cítila ako môj chrbát padá na tvrdý ľad. "No tak vstavaj a pokračuj." Počula som mamu. Lenže ja som sa postaviť nedokázala. Nešlo to. Ono to proste nešlo. "Nekric na nu asi sa jej niečo stalo." Započula som súhlas svojho brata. "Čo by sa jej stalo. Len je neschopná a nedokáže to." Odfrkla si. "No tak Alica si v poriadku?" Príde ku mne tomas. "Nie ja boli to. Strašne to boli." Vysukam zo seba. "Čo tá boli?" Opýta sa. "Koleno." Z oci sa mi začali valiť slzy a koleno čím ďalej tým viac bolelo. Nejak som sa dostala z ladu dole na lavičku. Jak nejak. Niesol ma tomas. Zavolal mi záchranku ktorá ma odniesla do nemocnice. Musela som podstúpiť operáciu. Mám tam niekoľko šróbov či čo ale že zahojí sa mi to. Aj nejaké natiahnuté svaly. Akurát ležím a pozerám do blbá. Moje oci sú stále plne sĺz. "Bože ali vieš jak som sa o teba bál." Vbehne mi do izby Dalibor. "Ahoj." Zasepkam. "Budeš v poriadku drobec." Posadí sa ku mne. "Dalibor nebudeme poriadku. Čo keď už nikdy nebudem môcť korčuľovať. Ja sa bojím." Vytečie mi jedna slza. "No tak neplac. Budeš môcť korčuľovať sľubujem. Ale prečo si na ten tréning vôbec šla. Veď tvoj otec mal s ňou hovoriť nie?" Otočí sa ku mne. "Hovoril. Ale nepomohlo to. Musela som Dali." Pozriem konečne naňho. "No tak už neplac srdiečko." Nahne sa ku mne a obime ma. "Ďakujem Dalibor že si tu." Oprem si hlavu o jeho rameno. "Rad som s tebou malička. Ale budem musíte za chvíľu ísť. Mám tréning. Ale napisem ti hneď jak budem môcť a zajtra pridem beries?" Pozrie na mňa. Len Prikyvnem. "Uvidíme sa zajtra áno?" Pohladká ma po tvári. Znovu Prikyvnem. "Budeš mi chýbať malička." Usmeje sa. "Aj ty mne." Snažím sa usmiat. "Hlavne už neplac." Ešte raz ma obime. Následne sa rozlúčime a on odíde.
Pohľad dalibora
Po tréningu som šiel rovno domov kde som sa osprchoval a najedol. Keď som si ľahol do postele napísal som Alici.
Ja: ahoj drobec ako ti je? Srdiecko: pravdu? Úplne hrozne Ja: no tak drobec, môžem stiahnuť nejaký film a zajtra si spolu pozrieme čo ty na to? Srdiecko: môžeš Dali Ja: aký by si slečna priala? Srdiecko: je to na tebe. Môžeš vybrať úplne hocičo. Ja: dobre tak niečo vyberiem. Chceš doniesť niečo z domu? Srdiecko: dones mi seba a zdravú nohu Ja: seba zoberiem a to druhé bohužiaľ nemám prepáč princezná Srdiecko: chýbaš mi
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ja: aj ty mne bábika Srdiecko: kedy zajtra prides? Ja: neviem asi okolo pol druhej. Mám ešte tréning. Srdiecko: až tak neskoro. Hlavne si neublíž. Ja: budem si dávať pozor opička už len kvôli tebe
