"Ja nechápem čo majú sakra za problém. Sak sa snažím do pici. To zasrane rameno ma boli jak rit lebo ten buerant nevie pískať fauli a potom to dopadá takto a estw tréner mi povie že dnes nič nehrám. Do pici robím všetko." Nadáva vedľa mňa Juro. "No tak Ďuri pod ku mne." Zastavím pred ním a obimem ho. Moje ruky sú okolo jeho krku. Hlavu ma na mojom ramene a ruky okolo pasu. Prilbu si drží v ruke. "Ďakujem Alic. Som rad že tu niekto taky je." Zamrmle mi do ramena. "Ja som tu vždy pre vás to vieš. No do prdele. Ja- ja sa hneď vrátim." Strach v mojich očiach je viditeľný na kilometre. Pár metrov od nás stoji Dalibor a sleduje nás. Nie je úplne kľudný už len kvôli zápasu a nášmu súperovi. Juro ma pustí a pozrie sa smerom ktorým som sa rozbehla. Dalibor odišiel niekde za roh a ja som bežala za ním. "No tak Dalibor zastav." Zakričím. Našťastie sa zastaví. "Čo je? Chod za Jurajom." Vyprskne. "Dalibor no tak. Prečo ti to tak vadí. Juro je pre mňa teraz ako Samo. Je jeden z mojich najbližších tu vo Svedsku a keď vidím že potrebuje pomôcť tak mu pomôžem. Veľmi dobre vieš že ľúbim teba Dalibor a dokonca na teba stále nevytahujem to ako sa nechavas obchytkavat tvojimi vlhkými faninkami ktoré by ti najradšej vyfajcili na kamere." Zakývem hlavou a snažím sa udržať slzy. "Aj ja tá ľúbim ale bojím sa. Kurva veľmi sa bojím. Si moje všetko. Si moje srdiečko. Žiarlim strašne. Tie baby by som si k sebe tak blízko ako teba nikdy nepustil. Ty si moja láska." Prejde ku mne. "Juro je tvoj kamarat. Nemusíš žiarliť. Prosím neubližuj mi týmito výlevmi. Si môj prvý a ja hlboko v duši verím že aj posledný. Milujem tá." Sama som zaskočená čo som povedala. Do teraz to bolo samé ľúbim tá alebo mám tá rad a teraz naňho vyplujem že ho milujem? Ja som krava. Chvíľu na mňa hľadí a potom ma chytí za ruky. "Aj ja tá milujem láska moja." Pritiahne si ma čo najbližšie k sebe. "Počkáš ma pri šatni? Alebo budeš hore v kaviarni?" Opýta sa ma Dalibor keď kráčame k šatni. "Šla by som hore ale nevzala som si veľa peňazí a nechcem ich utratiť. Takže počkám dole." Vezmem do ruky jeho hokejky. "Ja ti nejaké dám cici." Dá mi ruku okolo ramien. "Nie Dali. Počkám tá tu kávu si urobíme doma áno? Vieš že ma to extrémne baví." Usmejem sa. "Tak dobre baby." Pobozká ma na čelo a vojde do šatne. "Ste spolu naozaj zlatý opica." Dá mi ruku okolo ramien teo. Teo a Juro sú tu vo svedsku ako Samo so Šimonom na Slovensku. S tými dvomi si stále píšem a chýbajú mi a tu mi tyto dvaja robia ešte o niečo príjemnejší pobyt. Do školy ma nosí vždy jeden z chalanov. Ak nemôže Dalibor vezme ma niekto iný. Bojím sa sama chodit po meste. Tak nejak je to tu ešte stále pre mňa nové i keď som tu už mesiac. "Dnes by ste mohli prísť k nám na byt čo ty na to?" Spýta sa ma. "Opýtam sa Daliho a dám ti vedieť. Možno dnešný večer strávime v pokoji a objatí. Izbou sa budú miešať emócie lasky a ešte miernych nervov zo zápasu. Tak isto sa budú miešať emócie žiarlivosti s ktorou obaja bojujeme ale je to na dobrej ceste." Usmejem sa. "Tak to vás asi dnes necháme na pokoji a na byt pôjdeme spolu zajtra. Ráno tá mám hodiť do školy či stíha Dalibor?" Pohladká ma po ramene a zloží si helmu. "Myslím že Dali nestíha musí ísť vybavovať nejakú picovinu. Mohol by si ma vziať ty?" Pozriem sa naňho. "Jasne tak o pol ako vždy." Usmeje sa a tiež sa ide prezliecť. "Tak som tu baby." Usmeje dá Dalibor keď príde. Chytí ma za ruku a spoločne ideme k autu. "Teo sa pýtal či neprídeme dnes na byt." Poviem keď sa usadíme. "No akože ísť môžme ale určite by som si radšej užil večer s tebou." Položí mi ruku na stehno. "To som mu aj povedala tak že pôjdeme zajtra a ráno ma do školy vezme on." Usmejem sa. "To som rad. Samu tá do školy proste nepustím bojím sa o teba a zároveň ma mrzí že tá nemôžem vždy nosiť ja. Si moja princezná." Ohrnie spodnú Peru. "A na vždy budem len niekedy proste nemáš čas a ja ti to nezazlievam na to mám chalanov." Zasmejeme sa. "Milujem tá." Natiahne sa po bozk ktorý mu venujem ma líce.
