"Láska čo tak dať spolu vaňu." Opýtam sa ho. "Čože to naozaj?" V očiach mu skáču male iskričky. "No jasne. Sľubujem ti to už dlho. Dnes je ten deň naozaj." Chytím ho za ruku. Vaňu napustime rýchlo a dáme so nej penu. Prvý si sadne on a ja pred neho. Jeho ruky sú okolo môjho pasu. Užívam si teplo vody ale aj môjho priateľa. Nepamätám si deň kedy by som sa cítila tak bezpečne a tak príjemne ako tento posledný mesiac čo žijem s Daliborom. Áno po vonku tu to je pre mňa ešte stále ťažké. Ale s Daliborom doma, či s chalanmi na tréningu alebo hocikde inde sa cítim skvelo. Viem že keby sa niečo stane stále tu so mnou niekto kto ma ochráni bude. "Nad čím premýšľal láska?" Opýta sa Dalibor a ďalej ma hladká po celom tele. "Nad tým ako skvelo mi tu je." Otocim k nemu hlavu.
-
"No tak pod!" Kričím smerom k ladu. Stojím na striedačke aj s Teom ktorý si včera vyvrtol kotnik ťažké sa dnes nezúčastnil ako hráč turnaja ktorý trvá už dva týždne a ešte minimálne dva týždne aj bude. Na tele ma hreje Daliborova mikina a na nej jeho dres. Teo otvára dvere a tak ako ja chlapcov poriadne povzbudzuje. Tréner dnes nemohol prísť lebo mal nejaké rodinne problémy tak sme sa toho ujali my dvaja. Zatiaľ vyhrávame 3:1. Rozhodcovia sú ako vždy napicu ale chlapci sa nenechajú rozhodiť. Super je silný ale hrajú viac do tela ako by mali. Je päť minút do konca druhej tretiny a Dalibor letí na bránku s pukom. Za ním korčuľujú dvaja útočníci zo súperovho družstva. Keď je Dalibor tesne pred bránou skoci po ňom jeden útočník. Ten útočník sa z neho postaví ale Dalibor sa hýbe len zriedka. Hokejka je pár metrov od neho. Celým telom leží na ľade a je veľmi ťažké z diaľky zistiť či dýcha. Hra sa zastaví a ide k nemu jeden z rozhodcov a taktiež naši chlapci ktorý boli na ľade. "Teo prosím pustí ma tam." Zašepkám so strachom v hlase. Chytí ma za ruku a ide pomaly po ľade so mnou k Daliborovi ležiacemu na ľade. Z pery mu tečie krv a oci ma zavreté. Zriedkavo dýcha. Kľaknem si k nemu a chytím ho za ruku na ktorej už nemá rukavicu. "No tak láska prosím." Zasepkam a jedna slza mi spadne na jeho dres. "Som-som v poriadku." Trhane zo seba vydá. Ťažko sa mu dýcha to vidno. Ten idiot mu musel vyraziť dych. "No pod chlape." Začnú mu pomáhať chalani na nohy. Spoločnými silami ho odnesú do šatne. Chalanisko dostal trest 5+DKZ čiže bol vyrazený z ladu a čo som počula ma aj nejakú stopku na asi dva zápasy. Medzi tým čo som ja ešte stala na chodbe s teom ktorý ma ukludnoval si stihol dať Dalibor všetky horné diely dole. "Si v poriadku?" Prejdem k nemu. Postavím sa mu medzi nohy a sledujem jeho tvar. Ešte stále trhane dýcha a z pery mu stále tečie krv. "Som zlato." Položí mi ruky na zadok a pritiahne si ma bližšie. "Naozaj som sa o teba bála." Pohladkam ho po tvári a prstom mu prejdem po rozťatej pere. Na prste mi ostane trochu krvy. "Jedine na čo som vtedy myslel, keď som ležal na tej zemi, či si v poriadku ty a či neplačeš. V poriadku síce si ale plačeš a to nechcem baby." Položí mi ruku na tvar. "Ty si riešil či som v poriadku ja? Mohol tá zabiť." Vyhŕknem bez zamyslenia. "Ale nezabil. Som tu s tebou úplne v poriadku. Možno sa mi trochu krúti gebula ale to prežijem." Pritiahne si ma do objatia. Hlavu ma teda zaborenú v mojom bruchu a hladká ma po chrbte. "Veľmi si ma vystrašil keď som nevidela či za hybes." Pohladkam ho po vlasoch. "Som v poriadku. Nedovolil by som si umrieť keď viem že si tu a sleduješ ma." Pobozká ma na brucho. "Tu budeš raz nosiť naše bábätko?" Opýta sa a položí ruku na moje brucho. "Snáď áno zlatko." Usmejem sa. "A naozaj ti nič nie je? Otras mozgu?" Čupnem si pred neho. "Láska nie. Nie je mi nič naozaj. Som rad že si tu teraz pri mne ty." Pobozká ma na čelo.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Dalidvorsky: moja už navždy
@samuelknazko: konečne vy opice!!!! @simonnemec17: prajeme vám to všetci @_slafkovsky_: <3333
